Na posledný nástup nevybehol sám. Spoločnosť mu robili jeho manželka a dve dcérky. Za zvukov piesne "Čardáš dvoch sŕdc" od Karola Duchoňa mu okrem aktérov zápasu a gratulantov tlieskali aj futbaloví žiaci z jeho rodného Čierneho Balogu. Takáto ceremónia ho nenechala chladným: "Nástup bol nervóznejší, než obvykle, ale keď rozhodca zapískal, všetko zo mňa opadlo." Dlhoročný kapitán MŠK v úvode zápasu hýril aktivitou. Stál aj pri zrode akcie, ktorá viedla k prvému gólu. Ten padol tesne predtým, než ho tréner stiahol z ihriska. "Vedel som, že to bude tých 12 minút, tak som si to nesmierne užíval. Vďaka chalanom aj tomu gólu to bolo krajšie. Som rád, že klub pre mňa niečo také spravil a veľmi si to vážim," povedal po zápase Pečovský.

Pri jeho odchode z ihriska dostal potlesk postojačky a fanúšikovia skandovali jeho meno počas celého zápasu. Žilinská "dvanástka" sa dočkala ešte jedného prekvapenia. Cez polčasovú prestávku si na veľkoplošnej obrazovke pozrel 10-minútový zostrih pozdravov. K úspešnej kariére mu pogratuloval najprv majiteľ klubu Jozef Antošík a potom aj bývalí tréneri či spoluhráči. Nechýbal Adrián Guľa, Milan Škriniar, Martin Dúbravka či Peter Pekarík. Mnohí z nich zdôraznili, že Viktor im dal veľa nielen z ľudského, ale aj herného hľadiska. "Ja som rád, že ma berú hlavne ako dobrého kamaráta. To, že som im pomohol po tej futbalovej stránke, tak ja to tak neberiem. Boli sme jedno mužstvo, takže sme sa ťahali navzájom a som rád, že sa presadili v zahraničí," skromne podotkol odchádzajúci defenzívny stredopoliar. Videopozdravy ho však dojali. Špeciálne ich záver, v ktorom sa mu prihovorila jeho rodina.

Pečovský bol rozlúčkou veľmi dojatý. Stáli pri ňom manželka aj dve deti
Pečovský bol rozlúčkou veľmi dojatý. Stáli pri ňom manželka aj dve deti
Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Hráč Žiliny a predtým Banskej Bystrice si po stretnutí s Michalovcami odbehol aj do "kotla", kde si schuti zakričal s domácimi fanúšikmi. Nevyhol sa ani vyhadzovaniu do vzduchu od spoluhráčov, hoci sa tomu bránil. O pár minút neskôr už s úsmevom na tvári odpovedal aj na otázku, či ho nemrzí, že si nevyskúšal zahraničný angažmán: "Aj tu, aj v Banskej Bystrici som sa snažil odvádzať tie najlepšie výkony. Beriem to tak, že konfrontáciu so zahraničím som si vyskúšal prostredníctvom reprezentácie. Som rád, že ma naša liga a tréningový proces pripravili natoľko, že som nezaostával, a že som tieto zápasy zvládal." V najcennejšom drese si zahral na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku. Jeho výkon patril medzi základné stavebné kamene historickej výhry Slovenska proti Španielsku v kvalifikácii na tento šampionát.

Hoci už kvôli koronakríze ani nedúfal, klub mu pripravil rozlúčku pred fanúšikmi. Rozhodnutie o ukončení kariéry sa nerodilo ľahko, Pečovský však kopačky úplne neodkladá. Okrem trénovania mládeže v klube MŠK Žilina chce hrať aj v niektorej z amatérskych súťaží. V tej najvyššej slovenskej drží rekord - aj s jeho posledných vystúpením odohral 422 zápasov. Ako však sám povedal, rekordy sú na to, aby sa prekonávali: "Ja si vážim dôveru trénerov v každom jednom zápase, do ktorého ma postavili a v ktorom som vedel mužstvu na ihrisku pomôcť. To bolo pre mňa najpodstatnejšie."

MŠK Žilina si pripravila rozlúčku s Viktoeom Pečovským.
MŠK Žilina si pripravila rozlúčku s Viktoeom Pečovským.
Zdroj: TASR/Erika Ďurčová