Podobný krok, aký urobil Jakub Jankto, je vo futbalovom svete ojedinelý, nielen v Česku či na Slovensku, ale celosvetovo. Zmení to coming out českého futbalistu?

Osobne si myslím, že by sa to mohlo zmeniť. Zatiaľ je to vo svete futbalu ojedinelý prípad, no podľa mňa prídu aj ďalšie coming outy. Realita je taká, že homosexuálov a bisexuálov v športe je viac, ale coming outy nie sú takmer žiadne. Takéto príklady k tomu vedú aj ďalších, ktorým dodajú odvahu a dokážu prijať a priznať svoju identitu.

Pre Jankta to pred jeho coming outom určite nebolo jednoduché. Čo môže zažívať profesionálny športovec predtým, ako sa odhodlá k takému kroku?

Pre známeho futbalistu, resp. športovca to je určite veľmi náročné. Sú tam isté veci, ktoré si musí predtým ošetriť. Jankto to podľa mňa urobil veľmi dobre. Najskôr urobil coming out pred svojimi blízkymi, čo bolo dávnejšie. Týchto ľudí treba oboznámiť aj s tým, čo sa človek chystá urobiť, aby mal nejakú podporu. Samotný coming out je náročný. Jankto, ale aj iní športovci sa stretávajú s rôznymi reakciami nielen prijatia a podpory, ale aj odmietania a nenávisti. Aj na toto treba byť pripravený, treba si to dobre načasovať a mať pri sebe blízkych ľudí, ktorí o tom vedia a toho človeka podporia pri coming oute.

Janktova expartnerka odhalila, že futbalista po coming oute nedostáva len podporné správy, ale aj nepríjemné a medzi nimi aj veľa výhražných. Do akej miery ovplyvňuje športovcov-homosexuálov strach, či už z nepochopenia, z neprijatia, prípadne strach o vlastné zdravie a život?

Hrá veľkú rolu. Tieto nenávistné reakcie sa dejú, či už na sociálnych sieťach, ale aj na verejnosti, napríklad v reštauráciách. Ak je tam spolu pár gejov či lesieb, stalo sa, že čelil rôznym útokom. Bohužiaľ, nenávisť a nepriateľstvo k LGBTI+ ľuďom je v spoločnosti, preto sú obavy z coming outu prirodzené. Je dobré pracovať aj so sociálnymi sieťami, lebo je to veľké fórum, kde sa takéto reakcie dejú.

Na Slovensku máme viacero známych osobností, ktoré sa prihlásili k LGBTI+ komunite, zo športovcov to však neurobil nikto, hoci zrejme aj medzi nimi sa nachádzajú gejovia a lesby. Prečo je to tak? Je niečím športové prostredie špecifické?

Je tam viac faktorov. Naša spoločnosť je celkovo konzervatívnejšia. Šport, najmä mužský, je špecifický v tom, že je to oblasť, kde dominuje obraz maskulinity, odolnosti a chlapa, ktorý všetko zvládne a doma má partnerku s deťmi. To je obraz športovca a najmä futbalistu či hokejistu. Ďalší faktor je, že pre toho, kto urobí coming out, existujú viaceré riziká. V kolektíve, ale aj v mužskom športe ako takom.

Aké konkrétne?

Napríklad také, že reakcie môžu byť rôzne, môžu byť aj odmietavé, nie každý je otvorený týmto veciam a rôznej orientácii v sexuálnej oblasti. Ďalší faktor je zvýšená pozornosť na športovca, ktorý urobí coming out. Futbalista sa potrebuje koncentrovať na svoje výkony, po coming oute je však pozornosť úplne inde. Prináša to teda so sebou riziká a existujú rôzne obavy, pre ktoré to športovci neurobia.

Ako ste spomenuli, aj v tíme môže prísť k nepríjemným reakciám. Ako sa pre športovca-homosexuála prejavujú?

Ja verím, že väčšina ľudí tieto veci podporí a pochopí, ako to bolo aj v situácii Jakuba Jankta, a verím, že spoločnosť a športové tímy spejú k tomu, že tam bude viac otvorenosti a akceptácie. Športovec sa však môže dočkať aj odmietavých reakcií, prípadne niekto nevie, ako má reagovať. Niekto zase otvorene vyjadrí neakceptáciu. Reakcie môžu byť rôzne, potom je pre hráča ťažšie fungovať v tíme, ak sa takéto otvorené či skryté negatívne reakcie objavia.

V susednom Česku sú priaznivejšie podmienky pre homosexuálov ako na Slovensku, či už ide o registrované partnerstvá, alebo adopcie detí. U nás sa spoločnosť v týchto témach, zdá sa, čím ďalej, tým viac polarizuje a radikalizuje. Čo by u nás zažíval športovec po coming oute?

V Česku sú v tomto ďalej, sú otvorenejší, viac o tom komunikujú, viac známych osobností urobilo coming out. Na Slovensku by to mal športovec ťažšie, spoločnosť je konzervatívnejšia, predsudkov je viac a vidíme, že reakcie sú rôzne. Preto som vďačný za každého človeka, či je to umelec, športovec, alebo hocijaká známa osoba, ktorá urobí coming out, pretože každý tomu pomáha. Pomôže nám aj prípad Jakuba Jankta, pretože komunikáciu to viac otvorí. Je dôležité si uvedomiť, že takmer v každom športovom tíme je človek, ktorý je inak sexuálne orientovaný, homosexuálne či bisexuálne. Sú tam, no bohužiaľ, nevie sa o nich a pre nich je často veľký vnútorný konflikt to, čo musia ukazovať navonok a to, čo cítia. Verím, že tieto coming outy pomôžu LGBTI+ ľuďom, aby otvorenejšie o svojej orientácii hovorili. Pomôže to nielen im, ale aj našej spoločnosti, aby sme to viac akceptovali a aby títo ľudia mohli žiť slobodnejšie, pretože inak trpia. Presne ako povedal Jakub Jankto.

Kde vidíte hlavné faktory, prečo slovenská spoločnosť neakceptuje vo výraznejšej miere LGBTI+ ľudí?

Jedným z nich je, že stále je u nás málo známych ľudí, ktorí o svojej sexuálnej identite verejne hovoria. Potom je faktorom spôsob komunikácie, teda ako o takýchto veciach komunikujeme. Často je to potom o tom, ako dávame najavo, že s niečím nie sme v poriadku. Ak príde k nejakým nenávistným reakciám, je dôležité, aby druhá strana dala najavo, že s tým nesúhlasí. Často však vidíme ľahostajnosť, prípadne sa k tým veciam vôbec nevyjadríme, čím dávame silu druhej strane, ktorá má odmietavé a nenávistné reakcie. Je dôležité otvorene o týchto veciach hovoriť, dať najavo, čo sa nám nepáči, s čím nesúhlasíme a čo podporujeme. Toto ešte podľa mňa je málo pre nás-Slovákov prirodzené.

Vy ste hrávali futbal v najvyššej slovenskej súťaži a hoci to je nejaký rok, veľké rozdiely v téme, o ktorej sa bavíme, zrejme odvtedy nenastali. Aká je atmosféra a prostredie v slovenských kluboch v súvislosti s touto témou?

Zatiaľ v kluboch tieto otázky príliš nerezonujú, pretože ak sú tam nejakí futbalisti-gejovia, skrývajú to. Ich odvaha, ale ani okolnosti nie sú ešte také, aby s tým vyšli von. Zatiaľ sa o tejto téme komunikácia v športových kolektívoch nevedie, pretože tie veci sú skryté, sú pod hladinou, akoby neexistovali. Iná orientácia tam však je, len tí ľudia o tom nehovoria, pretože sa boja, lebo prevláda obraz muža, ktorý má vzťah so ženou, majú strach z dôsledkov, ktorý by coming out mal na ich osobu aj na ich športový výkon. Atmosféra zatiaľ nie je taká, aby to bolo v tejto téme slobodnejšie. Verím, že aj prípad Jakuba Jankta pohne ľady a bolo by super, keby sa aj na Slovensku našli športovci, ktorí by o tom verejne hovorili. Pomôže to všetkým tým, ktorí svoju identitu skrývajú a nežijú život slobodne.

Keď sa pozriete na nastavenie a náladu v našej spoločnosti, očakávate, že u nás niektorý z homosexuálnych športovcov naberie na to odvahu?

Myslím, že tie veci vyjdú na povrch. Skôr teda očakávam, že ku coming outu v našom športe príde. Neviem odhadnúť, kedy, ale skrývanie týchto vecí je dlhodobo neudržateľné. Myslím si, že spoločnosť sa v niečom posúva aj vďaka coming outu, aký urobil Jakub Jankto.

Ako by coming out futbalistu ovplyvnil slovenský futbalový svet?

Bol by otvorenejší. Prišlo by aj v ňom k posunu, čo sa týka akceptácie LGBTI+ ľudí. Rozvírila by sa debata, čo je fajn a mohlo by to prispieť k tomu, aby sme boli slobodnejší. Hlavne by to pomohlo jednotlivcom, ktorí sú zatiaľ spútaní a musia svoju identitu skrývať. To je dôležité, pretože sú to veci, ktoré potom vedú aj ku psychickým ťažkostiam, ak človek musí tieto veci skrývať a žije vo vnútornom aj vonkajšom konflikte.