Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Pred pár dňami ste zasadli na trénerského lavičku Spartaka Trnava. Čo to pre vás znamená?

„Je to ďalší krok v mojej kariére. Keď som ako malý chlapec začínal, tak som sníval, že raz oblečiem aj dres áčka. Ked som neskôr z Trnavy odchádzal do zahraničia, prial som si, aby som sa mohol ešte vrátiť a hrať tu znova. No a keď som sa dal na trénerstvo, samozrejme, že som sníval o tom, že budem raz trénovať Spartak. A teraz sa mi to splnilo.“

Vedeli ste už v predstihu, že sa v Trnave schyľuje k výmene trénera a v hre je aj vaše meno?

„Moje meno sa skloňovalo už v čase, keď sa riešil nástupca Šarmíra. Vedenie si však v tom čase vybralo skúseného trénera Nora Hrnčára a priznám sa, že som nepredpovedal ďalšiu zmenu počas aktuálnej sezóny. Podľa mňa to čakal len málokto.“

Podpísali ste trojročný kontrakt, čo v praxi znamená, že vedenie s vami počíta na dlhší čas. Vnímate to ako akési uznanie vašich trénerských kvalít?

„Vnímam to tak, že ľudia z vedenia vkladajú do mňa dôveru, a to je pre mňa zaväzujúce. A samozrejme, že ma to potešilo.

Aké budú ambície Spartaka v aktuálnom ročníku po vašom príchode?

„Ciele boli deklarované už pred sezónou, a to znamená umiestnenie v prvej šestke. Verím, že sa nám to podarí a tam si to rozdáme s tými najlepšími.“

Dlhé roky je trénerom aj váš otec. Ako zareagoval na fakt, že ste sa stali trénerom prvého tímu Trnavy? Radili ste sa s ním o tejto ponuke?

„Nie, neradil som sa s nikým, pretože na to nebol priestor. Všetko sa udialo v priebehu jedného dňa. Otcovi som to oznámil len pár hodín predtým, ako som sa s vedením dohodol. Potešil sa a poprial mi veľa úspechov.“

Plánujete si do realizačného tímu prizvať nejakú trnavskú osobnosť?

„Áno, túto myšlienku nosím v hlave už dlhší čas. Nemalo by to však byť priamo do realizačného tímu, ale skôr ako skúseného konzultanta, s ktorým sa budem môcť porozprávať o zápasoch. No jeho meno si zatiaľ nechám pre seba...

Patríte k najmladším trénerom v našej najvyššej súťaži. Neobávate sa, že to budete mať v kabíne medzi svojimi zverencami náročnejšie s rešpektom?

„Hráči musia vidieť, že tréner sa rozumie tomu, čo robí a potom rešpekt vzniká prirodzene. Vôbec sa teda neobávam, že to bude náročnejšie. Mám k dispozícii mladý tím, z ktorého polovicu hráčov som už viedol v mládežníckych tímoch. Ale áno, sú tu aj starší futbalisti, s ktorými som aj hrával, no myslím si, že stoja za mnou a budu mi to len uľahčovať.“

Ako vás prijali vaši noví zverenci? Sú medzi nimi aj takí, ktorí vám tykajú?

„Chalani, s ktorými som hrával, sa ma sami pýtali, či mi majú vykať, pričom sme sa dohodli, že sa na nič nebudeme hrať a môžu mi tykať ako doteraz. Nevidím v tom žiadny problém. Jediné, čo som im povedal je, že chcem, aby ma oslovovali tréner.

Na trénerstvo ste sa vrhli ihneď po ukončené aktívnej kariéry. Ako ste zvládli tento prechod?

„Priznám sa, že stále ma to ťahá na ihrisko. Zamladi som chodieval na tréningy, aby som lepšie pochopil hru a myslenie svojich spoluhráčov. Keď ste totiž v hre priamo s nimi, tak viete ich oveľa rýchlejšie a detailnejšie pochopiť. Teraz si už dám s chlapcami akurát tak občas bago.“

Počas kariéry vás viedlo viacero trénerov. Na ktorého z nich máte najlepšie spomienky a naopak, s ktorým ste si príliš nesadli?

„Najviac sa mi do pamäti vryli dvaja - Zdeněk Šťastný a Adam Nawalka. Nemyslím si, že existuje nejaký tréner, s ktorym som nevychádzal. Kedysi sa mi zdalo, že bol na mňa dosť prísny Jožko Adamec, no s odstupom času som zistil, že chcel zo mňa dostať maximum.“

Tak ako každý hráč má svoje vzory, má ich zrejme aj každý tréner. Aké sú tie vaše?

„Spomeniem štyri mená. Hra a systémovosť Sarriho, analytické schopnosti Bielsu, veľmi rýchle vštepenie herného systému u Conteho a myslenie a inovácia futbalu v podaní Gaurdiolu.“

Nie každý tréner to má v Spartaku jednoduché s fanúšikmi. Ste pripravený aj na tieto situácie?

„Som odchovanec Spartaka, a preto verím, pohľad fanúšikov na mňa by mohol byť pozitívnejší. Nebránim sa žiadnemu stretnutiu s nimi, v týchto veciach budem otvorený.“

Ako hráč ste sa majstrovského titulu nedočkali, máte takýto sen ako tréner?

„Pre Trnavčana neexistuje nič krajšie, ako získať titul vo farbách Spartaka. Na druhej strane treba byť realista, a povedať si na rovinu, že Spartak momentálne takéto ambície mať nemôže. Uvidíme časom...“

Aký typ trénera ste? Vyznávate teóriu biča či skôr cukru? Alebo ide o akýsi mix?

„Zakladám si na detailoch a priznám sa, že mi prekážajú rôzne maličkosti. Vyžadujem poriadok a organizovanosť. Ak to nie je, viem byť nepríjemný. Ale celkovo by mal byť tréner najmä prirodzený, otvorený a mal by komunikovať s hráčmi na rovinu.“