Pred pár týždňami ste sa stali hráčom saudskoarabského klubu FC Al-Adalah. Ako sa k vám táto ponuka dostala?

- Zavolal mi môj agent Braňo Jašurek z agentúry Fairsport, že existuje takáto možnosť. Celé sa to udialo veľmi rýchlo, pretože mi oznámil, že ak chcem ísť, letím ráno o desiatej z Viedne. Prebral som to s manželkou i Podbrezovou, kde som dovtedy pôsobil a na druhý deň som odletel. Následne som po príchode do klubu, s ktorým som sa dohodol na polročnom hosťovaní, podstúpil zdravotnú prehliadku a podpísal som zmluvu.

V Saudskej Arábii ste už niekoľko dní. Ako ste sa aklimatizovali v tomto pre našinca netradičnom prostredí?

- Myslím si, že celkom rýchlo a zatiaľ mi tu nič okrem rodiny nechýba. Zo začiatku som však mal predsalen menší problém s dochvíľnosťou spoluhráčov. Na Slovensku sme dostávali neraz pokuty aj za minimálne meškanie, tu niečo také neexistuje. Ani zďaleka nie všetci sa na tréningy dostavia načas, niektorí chalani či členovia realizačného tímu na ne chodievajú neskôr kvôli modlitbám. No už som si na to zvykol, akceptujem to.

A čo mimofutbalový život, ako sa vám pozdáva?

- Je tu iná kultúra, náboženstvo, zvyky, spôsob života, ale s tým nemám najmenší problém. Ani so stravou. Sú tu všetky druhy reštaurácií, takže sa mám, kde ísť najesť. Čo sa týka počasia, momentálne sa tu každý deň pohybuje ručička teplomera okolo 30 stupňov, a aj to mi celkom vyhovuje.

Roky ste pôsobili v slovenskej najvyššej súťaži, no okúsili ste aj poľskú či cyperskú ligu. Akú kvalitu má tá saudskoarabská?

- Sú tu veľmi kvalitní hráči so zaujímavými kariérami. Pred začiatkom aktuálnej sezóny prišiel fenomenálny Portugalčan Cristiano Ronaldo, ktorý túto súťaž mimoriadne zviditeľnil a povráva sa, že sem chcú zlákať ďalších svetových futbalistov. Čiže kvalita ligy je obrovská. V zápasoch sa treba neustále sústrediť a nevypustiť žiadny detail, lebo súperi to hneď potrestajú.

Keď už spomíname Ronalda, je cítiť, že prišiel do Saudskej Arábie jeden z najlepších futbalistov všetkých čias?

- Samozrejme. Ako som už povedal, po svojom príchode dokázal výrazne zviditeľniť túto súťaž po celom svete, kým dovtedy sa o ňu takmer nikto nezaujímal. Spočiatku bol trochu pod tlakom, ale už sa rozstrieľal a ide si svoje. Ja len pevne dúfam, že mu zvlhne pušný prach a štvrtého apríla, kedy hrajú u nás doma, nebude mať jeden zo svojich výnimočných večerov… (smiech)

Nosíte ten zápas už v hlave, pripravujete sa na naň psychicky alebo fyzicky nejako špeciálne?

- Absolútne nie. Sústredím sa vždy na najbližšie stretnutie, pretože sme v pozícii nováčika, ktorý hrá o záchranu. Tým pádom máme trošku iné starosti, ako myslieť mesiac dopredu. Bude to pre mňa len ďalší zápas. Najpodstatnejšie však je, aby som bol zdravotne fit a pripravený hrať. Ak sa mi to podarí, o jeho dres ho žobrať nebudem.

Či chcete alebo nie, príbeh vašich posledných dní je predsa len raritou. Veď na jeseň ste obliekali dres Podbrezovej a o mesiac budete na ihrisku strážiť Ronalda…

- Áno, je to trochu úsmevné a zároveň možno aj inšpiratívne pre ostatných. Na jeseň 2020 som sa vrátil z Cypru na Slovensko, konkrétne do vtedy druholigovej Podbrezovej, s ktorou sa nám podarilo postúpiť do najvyššej súťaže. A vidíte, o polroka na to mám možnosť zahrať si proti Cristianovi Ronaldovi, o čom sa mi kedysi ani len nesnívalo. Aj to je dôkaz, že ak na sebe makáte, futbal vám to neskôr nejakým spôsobom vráti.

Už ste aj mali možnosť vidieť naživo hrať Ronalda?
- Zatiaľ nie, akurát v televízii som si pozrel niektoré zápasy jeho klubu Al-Nassr. Pred ligovými súbojmi sme spolu s tímom na hoteli, takže čas chodiť na iné stretnutia ani nemáme.

Očakáva drámu až do konca

Godál pôsobil naposledy v Podbrezovej, no v roku 2018 doviedol ako kapitán trnavský Spartak po 45 rokoch k majstrovskému titulu. Je teda logické, že slovenskú ligu pozorne sleduje aj z ďalekej Saudskej Arábie. „Ak mám možnosť, sledujem hlavne zápasy Podbrezovej, ktorej so stále kmeňovým hráčom. Čo sa týka súčasného vývoja na špici tabuľky, kde sa o líderskú pozíciu bijú Dunajská Streda, Slovan a Trnava, vyzerá to zamotane, čo sľubuje veľkú drámu až do konca,“ zamyslel sa Boris Godál.