Od 12 rokov mimo domov
„Od dreváka k talianskej špičke.“ (blesk.cz) alebo „Kdeže poleno? Slovenský zázrak Interu oslňuje svet, záujem má aj City.“ (idnes.cz) Tak vyzerajú titulky médií, ktoré komentovali v posledných rokoch či mesiacoch medializovaný záujem najväčších veľkoklubov sveta o slovenského stopéra talianskeho Interu.
Prenesme sa však o polovicu jeho života naspäť. Škriniar začínal s futbalom v Žiari nad Hronom, od dvanástich rokov býval na internáte v žilinskej akadémii, kam prestúpil. „Musel som sa skoro osamostatniť. Začiatky boli pre mňa veľmi ťažké, nebolo ľahké v dvanástich odísť od rodiny a starať sa sám o seba. Iste mi to však pomohlo a zocelilo ma to,“ cituje jeho slová denník SME.
Škriniar začínal vpredu a chcel dávať góly, jeho vzorom bol brazílsky Ronaldo. V doraste už hrával ako stredný záložník, Adrián Guľa z neho v Žiline urobil stopéra. Škriniar nemela na ružiach ustlané, ani keď mu Guľa dával príležitosť v žilinskom áčku už vtedy, keď mal 17 rokov. „Prečo tam dávaš to poleno?“ Aj takáto veta podľa českého portálu Aktuálne.cz zaznela žilinským štadiónom.
Cit pre loptu v ťarbavom obale
Ako ďalej pripomína český web, Škriniar síce ukazoval dostatok mentálnych síl aj dobre čítal hru, na ihrisku však pôsobil neohrabane, ťarbavo, až komicky. V prvých zápasoch za Žilinu sa mu príliš nedarilo, klub ho poslal na hosťovanie do Zlatých Moraviec. Dozrel, prestal chybovať a vypracoval sa na základný stavebný kameň „šošonov“ a postupne aj slovenskej futbalovej reprezentácie.
„Keď som prišiel do Žiliny, rozhodli sme sa, že ho vrátime do stredu obrany, pretože mal cit pre loptu a dokázal dobre čítať hru,“ vysvetľoval nasadzovanie Škriniara Guľa.
„Rýchlosť nepatrila medzi moje najlepšie stránky. Najviac sa mi venovali v Žiline po prestupe do áčka. Pracovali so mnou na sile a výbušnosti. Tam sa to zlomilo, čerpám z toho dodnes. Všetko som dobehol, napravil, vybalansovalo,“ hovorí stopér.
Názory kritikov na jeho márnu futbalovú budúcnosť dokázal Škriniar ignorovať a ísť po vysnenej a jasnej ceste za svojím cieľom. „Predpovedali to „futbaloví odborníci“. Našťastie som nikdy takých ľudí nepočúval, pretože keby sa mi dostalo do hlavy, že nikdy nebudem dobrý futbalista, tak nikdy nič nedosiahnem. Ja som sa snažil plniť svoj sen, hrať futbal a som rád, že sa mi to darí aj naďalej,“ hovoril Škriniar pre Šport24.sk.
Práve prístup, pracovitosť, ale aj správne vedenie trénerov či herná vyspelosť mu pomáhali nabrať náskok pred ostatnými vrstovníkmi. „Všetci hráči by mali fungovať ako Milan. Nestačí len talent. On to mal vždy v hlave zrovnané a vedel, čo chce vo futbale dokázať,“ hovoril o Škriniarovi Pavel Hapal, ktorý ho trénoval v mužskej aj mládežníckej reprezentácii do 21 rokov.
V Sampdorii sám za bránou
V Žiline po návrate zo Zlatých Moraviec vydržal Škriniar dva a pol roka, potom prestúpil do talianskej Sampdorie Janov. Kto by čakal, že tam vyletela jeho hviezda okamžite nahor, mýlil sa.
Slovenský obranca narazil na jazykovú bariéru, prvý mesiac dokonca netrénoval s tímom a pripravoval sa za bránkou. Tréner Vincenzo Montella mu nedával veľa príležitostí, debut si Škriniar odkrútil až pár mesiacov po príchode v apríli. Šance sa však chopil naplno, Sampdoria si ho udržala len rok a pol, po ktorom smeroval do Interu Miláno za 23 miliónov a stal sa vtedy najdrahším slovenským futbalistom v histórii.
„Nie je to veru malý peniaz, hoci v porovnaní s Neymarom... Vážne, je to pre mňa veľká zodpovednosť. Ak niekto zaplatí takú veľkú sumu, očakáva, že bude niečo vidieť na ihrisku. Uvedomujem si to, ale keď som v akcii, či už na tréningu alebo v zápase, všetko dávam bokom. Inak by som sa nedokázal stopercentne koncentrovať,“ hovoril na začiatku svojho milánskeho pôsobenia Škriniar pre stránku Slovenského futbalového zväzu.
Už po prestupe do Interu však narazil na nečakaný a kuriózny problém. Fanúšikom sa nepáčilo jeho krstné meno Milan. Takým menom sa v Taliansku skrátene označuje AC Miláno, Inter Miláno je jednoducho Inter.
„Nie je to moja chyba. Myslím, že rodičom sa ani nesnívalo o tom, že by som niekedy mohol hrať za Inter, keď mi meno dávali. Fanúšikovia ma môžu volať Škrino alebo Škriniar,“ hovoril Slovák na videu s talianskym novinárom Matteom Barzaghim a uzavrel stávku, že ak sa mu raz s „nerazzurri“ podarí vyhrať Ligu majstrov, zmení si na úrade meno na Milan Inter Škriniar.
Tank, ktorý hrá čisto
„Prehrešok“ s krstným menom však fanúšikovia slovenskému stopérovi rýchlo odpustili. V Interi opäť musel dokazovať svoje kvality kvôli sume, ktorá bola za pomerne neznámeho hráča vysoká, a rýchlo sa mu to podarilo.
Denník Gazzetta dello Sport Škriniara nazval po jednom zo zápasov stenou, fanúšikovia mu pripisovali pomenovanie tank. Samotný obranca však nechce pôsobiť ako typický „brúsič“ útočníkov, snaží sa hrať skôr elegantne.
„Snažím sa lopty odoberať čisto. Zbytočné fauly pred šestnástkou mužstvu škodia. Zbierajú sa žlté karty a pribrzdia futbalistu, keď za ne dostane stopku. Naozaj si nespomínam, že som do niektorého súboja vletel s úmyslom niekoho zlomiť a ublížiť mu. Sú vypäté situácie, keď v súboji pritlačím, pretože tam už sú zápasové emócie. Ale po stretnutí je všetko v pohode. Som za čisté odoberanie lopty, aby som hneď mohol založiť našu akciu,“ predstavil v rozhovore pre šport.sk svoje futbalové myslenie.
To mu v spojení s ďalšími prednosťami vynieslo neodmysliteľné miesto v obrannej formácii Interu a teraz aj cenu pre futbalistu roka, ktorou prerušil šesťročnú nadvládu Mareka Hamšíka a začal novú éru.
Na reči o žilinskom polene si pri mene Milan Škriniar dnes spomenie už len málokto...
