Prekvapilo vás, ako rýchlo sa Lucas Demitra presadil medzi mužmi vo Fortuna lige?

Vedeli sme, samozrejme, že je Lucas talentovaný a že je jeden z hráčov, ktorí by sa mohli v budúcnosti presadiť v mužskom futbale. Áno, je to trošku prekvapenie, že sa to stalo tak rýchlo. To, že sa raz presadí, sme ale predpokladali. Má však pred sebou ešte dlhú cestu. Aj Lucas veľmi dobre vie, že jedna lastovička leto nerobí. Je však veľmi pracovitý a veľmi dobre si uvedomuje, aká cesta je pred ním.

Ako by ste ho charakterizovali ako futbalistu? Aké sú jeho hlavné prednosti?

Vo svojom ročníku patril medzi najlepších hráčov. Odmalička vynikal dynamikou, šikovnosťou a driblingom s loptou, bol nadpriemerne rýchly. Má veľmi dobré kondičné predpoklady, popracovať však musí na sile. To je logické vzhľadom na to, že má ešte len sedemnásť rokov. Plusom je, že Lucas je gólový, je to strelec.

Takže mal odmalička inštinkt strelca?

Áno, vždy bol gólový hráč, od najmladších kategórií. Vo veku 12-13 rokov strieľal extrémne veľa gólov, v doraste to, samozrejme, už nie je také jednoduché. Lucas však vždy dokazoval, že je strelec a vie sa orientovať v gólových situáciách.

Dá sa nájsť nejaká paralela s Lucasovým otcom, slávnym hokejovým útočníkom?

Treba povedať, že Lucas je športový talent a na Slováka mimoriadne, až by som povedal extrémne pohybovo nadaný. Nie vždy sa nám totiž podarí vychovať rýchleho útočníka. Väčšinou v Trenčíne na krídlach hrávajú zahraniční hráči, najmä z afrických akadémií, ktorí sú extrémne rýchli. Preto ma teší, že aj Lucas je taký a dominuje rýchlosťou. Samozrejme, gény nezaprie. Paľo bol nielen výborný hokejista, ale aj futbalista, čo si pamätám z benefičných zápasov. Na ihrisku vždy býval najlepší z hokejistov.

Aká je Lucasova povaha?

Viackrát som sa dočítal, že je plachý, ale nepovedal by som, že je taký. Lucas je inteligentný chlapec, slušne vychovaný. To ho charakterizuje. Má správny pohľad na svet a na to, ako sa volá, to zvláda výborne.

Asistent trénera v A-mužstve Juraj Ančic ho nazval plachým, no zároveň dodal, že na ihrisku pôsobí sebavedomo. To je netradičná kombinácia, čo poviete?

Keby hral vo svojej kategórii, povedali by sme, že je extrémne sebavedomý. Pre mladého hráča nie je jednoduché hrať za prvý tím a ukázať tam extra sebavedomie. Lucas ho však v prvých zápasoch ukázal dosť a dokázal, že má na to byť profesionálnym hráčom. Vieme, aký náročný je prechod medzi dorastom a mužskou kategóriou, Lucas to zvláda. Držíme mu v klube palce, aby jeho vývoj pokračoval ďalej, stále má len sedemnásť rokov a má veľa priestoru na zlepšenie.

Asi nepoviem žiadnu novinku, že kvôli priezvisku je sledovanejší ako jeho rovesníci. Snažíte sa s ním v Trenčíne komunikovať, aby tento tlak zvládal?

Ako som povedal, Lucas je slušne vychovaný a verím, že je v tomto smere nad vecou. Volať sa Demitra je extrémne ťažké, hrať vrcholový futbal taktiež vôbec nie je jednoduchá záležitosť. Zatiaľ to zvláda výborne. Aj to, ako sa zaradil do A-mužstva, vnímam pozitívne.

Lucas Demitra.
Lucas Demitra.
Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Lucas je vo veku, keď si vďaka výkonom môže vypýtať pozornosť klubov, čo môže priniesť ďalší tlak na mladého futbalistu. Má to v hlave usporiadané, aby tieto nástrahy zvládol?

On nikdy nedával najavo, že sa volá Demitra. Za to ho obdivujem, že toto dokázal vždy riešiť s chladnou hlavou a vždy bol tímový hráč. Ani v Trenčíne mu nikto nič nedá zadarmo len za to, že sa volá Demitra. Všetko si musí vybojovať svojimi výkonmi, zatiaľ sa mu to darí a ukazuje, že na to má.

Pomáha mu, že hlavný tréner Vreven netušil, že je synom slávneho hokejistu a že ho nevníma ako syna Pavla Demitru?

Určite áno. Tréner ho berie ako hráča kádra AS Trenčín, nehrozí, že tu máme Lucasa Demitru, ktorý musí hrávať. Keď na to mať bude, tak bude hrať. Keď bude na jeho poste lepší hráč, bude hrať niekto druhý. Tréner Vreven to berie takto a v tomto je spravodlivý.

Keď si pozriem súpisku AS Trenčín, desať hráčov ešte nemalo dvadsať rokov a mnoho ďalších má okolo dvadsiatky. Ako vnímate vekové zloženie A-mužstva?

Je pozitívne, že mladí hráči dostávajú šancu a že ich tréneri vytiahli do áčka. Samozrejme, je jasné, že nemôže hrať v základnej zostave desať osemnástročných hráčov. Je však pre nich super, že sú v A-mužstve, trénujú s ligovými hráčmi. Je to pre nich výzva popasovať sa s tým a ukázať sa. Nie je to ľahké, prechod je veľmi ťažký a len najodolnejší sa dokážu presadiť v mužskom futbale.

Vraví sa, že úspešný tím musí byť vyvážený vekovo. V Trenčíne len štyria hráči majú nad 25 rokov. Nemôže byť problém, že je v tíme málo hráčov okolo tridsiatky, od ktorých by sa tí najmladší mohli učiť a získavať skúsenosti?

Je pravda, že mladí sa musia učiť od starších hráčov, tak to vždy bolo a aj bude. V tíme sú dvaja skúsení hráči – Šemrinec a Pirinen, ktorý majú okolo tridsiatky. Súčasný Trenčín je extrémne mladé mužstvo, za skúsených hráčov už beriem aj Čatakoviča s Mahdiouim, ktorí majú 24 rokov. Mladí hráči sa majú od koho učiť, ale uznávam, že realita je taká, že máme veľmi mladé mužstvo. Takisto však aj Žilina má mladé mužstvo, Ružomberok mal taktiež množstvo mladých hráčov.

Je toto smer, ktorým sa Trenčín bude uberať v budúcnosti, alebo je to skôr výnimka tejto sezóny?

Verím, že sa Trenčín bude uberať touto cestou a budeme aj naďalej dávať šancu mladým hráčom. Myslím, že je to správne. K mladým hráčom treba nájsť niekoľko skúsených hráčov, ktorí povedú tím a sú v ňom veľmi potrební.

V Trenčíne ste trénerom mladšieho dorastu. Snažíte sa mladých futbalistov pripravovať na dospelý futbal aj po mentálnej stránke?

Dorastenci mávajú aj mentálne tréningy. Máme v klube na to človeka, ktorý s hráčmi rieši túto stránku, počas toho sme do toho vstupovali aj my-tréneri. Snažíme sa ich teda pripravovať aj po tejto stránke, ale prechod do mužského futbalu musí zvládnuť v prvom rade každý hráč individuálne. Tréneri či rodičia môžu mladých futbalistov na tento prechod pripravovať, hráč si to musí prežiť sám. Každý hráč to zvládne inak. Niekto vyskočí hneď, niekto neskôr. Pre mladých hráčov to nie je jednoduché, ale musia si tieto zápasy prežiť. To, že sú talentovaní a perspektívni do budúcnosti, všetci vieme, ale zvládnuť prvé kroky v mužskom futbale nie je ľahké.

Aké bývajú najčastejšie dôvody, pre ktoré mladí hráči prechod do mužského futbalu nezvládnu?

Trénoval som aj starší dorast pred dvomi-tromi rokmi, mali sme veľmi dobrý ročník, ale hráči to mali veľmi ťažké dostať sa do prvého tímu. Teraz to je pre mladých hráčov otvorenejšie, výraznejšie ich posúvame do A-mužstva a dávame im šancu. Nie všetci hráči v kategórii U19 sú dobre nastavení, nie všetci to berú tak, že chcú byť profesionálni futbalisti. Stále je tam veľa hráčov, ktorí to berú tak, že je pre nich prvoradá, napríklad, škola a uvidia, čo s futbalom v budúcnosti. Ako keby niektorí nedávali futbalu 120 percent a nie sú nastavení na budúcnosť v profesionálnom futbale. Mal som takých hráčov, ktorých futbal bavil, chceli ho hrať, ale nebola to pre nich až taká priorita. Niektorí zase tomu obetovali všetko a v doraste boli výborní, ale nedostali šancu v prvom tíme, takže na to zanevreli a teraz hrajú v tretej či štvrtej lige a profi futbal zabalili. Stáva sa to často, nie je to len vec Trenčína. Z dobrého ročníka sa zvyknú vo vrcholovom futbale presadiť dvaja-traja hráči.

Majú to mladí hráči dnes jednoduchšie presadiť sa v najvyššej súťaži ako za čias vašej aktívnej kariéry?

Je pravda, že v minulosti to bolo náročnejšie. V kádroch boli na 90 percent starší skúsení hráči, v tímoch bolo veľa tridsiatnikov. Pod pojmom mladý hráč sa vtedy chápal 25-ročný futbalista. Keď sa do A-mužstva dostal niekto 18-19-ročný, musel to byť extra talent. Dnes to majú mladí hráči o niečo ľahšie. Keď sú talentovaní, dostanú sa do prvého tímu, ligové štarty zbierajú už ako 17-roční.