Na Slovensku v uplynulých dňoch azda najviac rezonovala futbalová téma, a síce vyčíňanie chuligánov na derby Trnava – Slovan. Ako ste to vnímali?

- Úprimne povedané, vôbec nemám záujem míňať energiu na situáciu, ktorá sa udiala v Trnave. Prehodil som o tom akurát pár slov s Vladom Weissom mladším, ktorý to celé pozoroval z tribúny. Myslím si, že je to len zrkadlo slovenského futbalu a hlavne trnavského klubu. Aj preto by si podľa mňa práve Spartak zaslúžil najväčší trest. A nehovorím to len preto, že som z Bratislavy, rovnaký postoj by som zaujal pri každom jednom klube, kde by sa také niečo udialo.

Romantické fotografie zamilovanej dvojice si pozrite v GALÉRII! 

Ako hráč bratislavského Slovana ste zažili nejedno derby so Spartakom Trnava na vlastnej koži. Ktoré z nich vám najviac utkveli v pamäti?

- Keď si spomeniem na zápasy s Trnavou, vždy ma napadne ten, v ktorom som ako hráč Slovana strelil hetrik a vyhrali sme 3:0. Ale nikdy nezabudnem ani na súboj na ihrisku Spartaka v drese Artmedie, v ktorom som gólom rozhodol o prvom petržalskom titule.

Futbalu ste dali definitívne zbohom v roku 2012, keď ste mali 28 rokov, a teda ideálny futbalový vek. Neľutujete s odstupom času tento krok?

- Nemám ani najmenší dôvod to ľutovať. Práve naopak, veľakrát som sa presvedčil, že to bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. A prečo som sa tak rozhodol? Kvôli atmosfére a ľuďom. Futbal na Slovensku ma už nebavil a keď sa mi nevyšiel zahraničný prestup do destinácii, ktoré som preferoval, povedal som si, že stačilo.“

Zahráte si futbal v súčasnosti aspoň tak pre radosť?

- Odvtedy, čo som skončil, som kopol do lopty asi raz. Radosť mi robia iné veci.