V rozhovore s Ladislavom Almásim sa dočítate:

Kde sa dozvedel o svojej nominácii do reprezentácie
Ako zvládal mesiace v Rusku bez rodiny a priateľky
Prečo býval v Rusku často chorý a v čom bolo pôsobenie v Rusku náročné na psychiku
Čo vraví na prezývku Slovenský Zlatan
Aký má vzťah k pivu, ktoré je v Česku populárne
Koľko času strávi v posilňovni

Prekvapila vás nominácia do reprezentácie?

Nijako špeciálne som to nesledoval ani neriešil, hovoril som si, že keď nominácia príde, tak príde. O tom, že som sa dostal do reprezentačnej nominácie, som sa dozvedel z internetu, keď vyšla na facebooku futbalového zväzu.

V reprezentácii ste úplný nováčik. S ktorými hráčmi sa poznáte osobne?

Poznám sa hlavne s mladšími hráčmi – Ľubom Šatkom, Robom Boženíkom, Dávidom Strelcom, Tomášom Suslovom, ale aj s brankárom Františkom Plachom. Aspoň nejakých chalanov teda poznám v tíme, ostatných poznám len z televízie.

Pol roka ste pôsobili v Rusku. Čo vám toto pôsobenie dalo a kam vás posunulo?

Dalo mi to veľmi veľa, futbalovo aj ľudsky. Bolo to niečo nové a bolo dosť náročné žiť v Rusku úplne sám, keďže som tam bol celý čas bez rodiny aj bez priateľky. Aj liga je úplne iná ako slovenská, je kvalitnejšia, veľa sa v nej cestuje. Bola to nová skúsenosť, ktorú určite neľutujem. Ako som už párkrát povedal, futbalový vlak mi neušiel, mám len 22 rokov.

Ako ste si zvykli na život v Rusku?

V Rusku fungujú bázy, kde bývajú skoro všetci z tímu. Na tréningy sme spoločne chodili autobusom, drvivú väčšinu času sme trávili na báze v hoteli, na to bolo asi najťažšie si zvyknúť.

Almási musel spoluhráčom v repre spievať:

Aké náročné to bolo na psychiku?

Samozrejme, bolo to poriadne ťažké. Štyri mesiace som tam bol úplne sám bez toho, aby som ovládal ruský jazyk. Ruskí hráči angličtinu príliš neovládajú, aspoň so zahraničnými som sa však mohol porozprávať. Hlavne na začiatku bolo ťažké bývať sám v hoteli, potom si človek na to zvykne, berie to ako normálnu vec a nerieši to.

Ako ste na tom boli s ruštinou? Zvykli ste si na azbuku?

Po čase som už niečo rozumel, azbuku tiež už ovládam celkom dobre. Na to, aby som vedel poriadne ruský jazyk, by som potreboval ešte rok. Ruština je podobná slovenčine, takže som s tým po nejakom čase nemal problém a rozumel som, čo odo mňa rusky hovoriaci ľudia chcú.

V Rusku sa prakticky na všetky zápasy k súperom lieta. Ako ste to zvládali?

Presne tak, každý druhý týždeň sme niekam leteli. Dosť som bol chorý, zrejme práve kvôli tomu. Na časté zmeny klímy aj časových pásem som totiž nebol zvyknutý. Telo si hlavne na začiatku potrebovalo na to zvyknúť, nie je to sranda a po fyzickej stránke vás to vyčerpáva. To však k Rusku patrí, je to obrovská krajina a inak sa to nedá.

Hrali ste v slovenskej, ruskej a teraz pôsobíte v českej lige. Ktorá z nich je najnáročnejšia z hľadiska presadenia sa?

Ruská a česká sú kvalitnejšie ako slovenská. Sú na podobnej úrovni, možno ruská je o niečo kvalitnejšia ako česká kvôli väčšiemu počtu zahraničných hráčov, ktorých kupujú hlavne bohatšie mužstvá.

Ladislav Almási sa rýchlo udomácnil v Baníku Ostrava.
Ladislav Almási sa rýchlo udomácnil v Baníku Ostrava.
Zdroj: Profimedia

Aklimatizácia na Česko bola pre vás zrejme jednoduchšia ako na Rusko. Ako sa vám páči v Ostrave?

Život je tu podobný ako u nás na Slovensku. Ostrava je veľké a pekné mesto, nedá sa to s Ruskom porovnať. V porovnaní so životom na Slovensku som prakticky nepocítil žiadnu zmenu.

Ostravskí fanúšikovia sú jedni z najlepších v Česku. Čo na nich vravíte?

Každý zápas sú na štadióne, nech hráme u hociktorého súpera, všade cestujú v obrovskom počte. Dodávajú nám množstvo síl, tlačia nás za víťazstvom. Som rád, že pandemické opatrenia sú voľnejšie a viac ľudí môže chodiť na štadióny. Fanúšikovia k futbalu patria.

V českých médiách v súvislosti s vami začali používať prezývku „Slovenský Zlatan“, čím vás prirovnávajú ku švédskemu útočníkovi Ibrahimovičovi. Ako ste prijali novú prezývku?

Asi jeden či dva mesiace dozadu to napísal niektorý z českých novinárov, odvtedy mi to prischlo a videl som to viackrát pri svojom mene. Určite to je pekné, Zlatan je môj idol. Samozrejme, futbalovo je niekde úplne inde, na novej prezývke sa zasmejem, ale zároveň som za ňu rád. Poteší ma to, ale nijako extra to neriešim.

Kým v Rusku fičí vodka, v Česku to je najmä pivo. Aký máte vzťah k tomuto alkoholu?

Pivo mi príliš nechutí, ale ja celkovo alkohol často nepijem, takže k tejto téme sa mi ťažko vyjadruje.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že ste počuli, že Baník Ostrava za súčasného majiteľa nezaplatil viac za žiadneho iného hráča ako za vás. Ako beriete tento fakt?

Vôbec to nemám v hlave, respektíve mám to v hlave len vtedy, keď si o tom niekde prečítam. Veľa sa o tom rozpráva, ja si to však od príchodu do Ostravy vôbec nepripúšťam. Zrejme o tom novinári píšu, aby o mne spomenuli nejakú zaujímavosť, ja však nad tým vôbec nerozmýšľam.

Nielen takýto fakt prináša v živote profesionálneho futbalistu tlak. Ako sa s ním vyrovnávate?

Tlak je všade, nielen vo futbale. Niekedy je tlak na vás menší, inokedy väčší, často si ho človek vytvára sám vo svojom vnútri. Ja si ho však nepripúšťam, rovnako ani pozvánku do reprezentácie. Som za ňu veľmi rád, ale nestresujem sa kvôli tomu, čo bude. Naučil som sa s tlakom pracovať.

Ako trávite voľný čas, keď nemáte tréningový či zápasový program?

Väčšinou oddychujem, poprípade si zájdem na partičku golfu.

Pri vašej postave a hernom štýle sa najčastejšie spomína sila, ktorou disponujete a využívate ju v zápasoch. Koľko času strávite v posilňovni?

Teraz, v čase sezóny, v nej trávim menej času ako pred ňou, keďže je viac tréningov a máme zápasy. Pred sezónou v nej trávim viac času, hlavne s kondičnými trénermi. Nie som však ten typ, ktorý je v posilňovni každý deň.

Dávate si futbalové ciele v kariére?

Do budúcnosti sa príliš nepozerám, jeden z mojich bližších cieľov je dohrať sezónu v zdraví, hrať čo najviac minút a čo najviac pomôcť tímu gólmi, ostatné potom príde. Aj tak človek nevie, čo bude o rok, takže nad tým vôbec nerozmýšľam. Snažím sa odovzdať maximum, zostať zdravý a to je asi všetko z mojich cieľov.