V rozhovore s Jánom Muchom sa dočítate:
  • Čo si myslí o výkyvoch vo výkone Slovenska proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine
  • Akému kroku našich trénerov v taktike nerozumie
  • Či súhlasí s Martinom Dúbravkom, že Slovensko nebolo proti Luxembursku favorit
  • Aký dojem v ňom zanechala čudná situácia okolo Calzonovho hodnotenia po Luxembursku
  • Či mal byť Vladimír Weiss v nominácii a či by prvý zápas dopadol lepšie s ním v zostave
  • Aká informácia chýba verejnosti od Slovenského futbalového zväzu
  • Či Slovensku pasuje taliansky herný štýl a či je to správna cesta

Aký dojem vo vás zanechali výkony našej reprezentácie proti Luxembursku a Bosne a Hercegovine?

Dojem je rozpačitý. Na jednej strane bezduchý, takticky slabý výkon a snáď aj podcenenie proti papierovo ľahšiemu, ale dobre pripravenému Luxembursku a na druhej strane po výraznej mediálnej kritike oduševnený, bojovný výkon proti kvalitatívne lepšiemu súperovi. Takéto výkyvy však nie sú dobrou vizitkou ani základom pre postup zo skupiny. Po odohratí celých dvoch kôl v rámci skupiny a analýze výkonov ostatných družstiev musí byť postup z druhého miesta jasným cieľom.

Potvrdilo sa v prvých dvoch zápasoch, že našej reprezentácii viac sedí, keď nie je v úlohe favorita? Je to pre Slovensko vyhovujúcejšia pozícia?

Nemyslím si to. Za posledné obdobie, čo sa ukázalo na výsledkoch v Lige národov a predchádzajúcej kvalifikácii, nás kvalitatívne dobehli družstvá z nižších košov a dnes už len ťažko budeme v úlohe vysloveného favorita. Fakt, že sme sa nedotiahli na rankingovo vyššie postavené družstvá, nás predurčuje hrať vyrovnané zápasy, kde nie sme v pozícii ani favorita, ani outsidera.

Takže súhlasíte so slovami Martina Dúbravku spred zápasu s Luxemburskom, že Slovensko nie je favorit? Je to súčasná realita?

Už som to spomenul, v súčasnej situácii a podľa výsledkov proti tímom ako Malta, Cyprus, Bielorusko, Azerbajdžan, Kazachstan či Luxembursko sa určite nemôžeme pasovať do role favorita. Na druhej strane by som od hráčov vo vyjadreniach očakával viac sebaistoty a vieru v to, že aj v stave, v akom sa momentálne nachádza reprezentačné družstvo, dokážeme takýchto súperov pravidelne porážať, aj za cenu menej oku lahodiaceho futbalu a nižšieho rozdielu skóre.

Proti Luxembursku fanúšikovia kritizovali nielen výkon, ale aj prístup hráčov na ihrisku. Proti Bosne a Hercegovine to však bolo v oboch veciach ďaleko lepšie, hoci zápasy delili od seba len tri dni. Prečo sa to proti Bosne tak výrazne zlepšilo?

Samozrejme, bol vidieť badateľný rozdiel v prístupe, ale aj v taktike. Nerozumiem, prečo v zápase s Luxemburskom tréneri zvolili vyčkávaciu taktiku a hru na kontra atak a proti silnejšiemu súperovi sme hrali vysoký pressing, čo nám prinieslo ovocie v podobe dvoch rýchlych gólov. Tu by som však bol opatrný s hodnotením, keďže Bosna odviedla proti nám neporovnateľne slabší výkon ako proti Islandu.

Vyjadrenia trénera Calzonu po zápase s Luxemburskom vyvolali búrlivé reakcie, a to aj z vašej strany. Neskôr sa hovorilo o tom, že chyba bola najmä v nepresnom preklade tlmočníka. Aký dojem vo vás zanechala celá situácia?

Kritika bola konštruktívna a nebola namierená proti osobe trénera, to treba povedať na úvod. Niečo sa môže stratiť v preklade, ale hodnotenie zápasu zo strany trénera nebolo najšťastnejšie a vyznelo naivne a nelogicky. So zahraničnou trénerskou cestou nemám žiaden problém, pričom hlavným kritériom má byť kvalita. Jazyková bariéra však má byť jeden z dôležitých faktorov pri výbere trénera zo strany SFZ. Ak hráči rozumejú taktickým pokynom trénera, nepresnosti v mediálnych vyhláseniach sa dajú prepáčiť. Ak však hráči nedostatočne rozumejú tomu, čo od nich tréner požaduje, to už vidím ako problém.

Pred dvojzápasom s Luxemburskom a Bosnou a Hercegovinou sa hovorilo o neúčasti Vladimíra Weissa v nominácii. Dopadol by, napríklad, prvý zápas lepšie, keby bol v tíme?

Pri najlepšom hráčovi domácej ligy dva roky za sebou nemá zmysel vôbec polemizovať, či taký hráč patrí alebo nepatrí do reprezentácie. Predpovedať však, ako by dopadol zápas, keby tam bol Weiss, by bolo z mojej strany nekorektné. Možno v dvojzápase hrali niektorí hráči nad očakávania lepšie, preto je ťažké hodnotiť, ako by sa zápasy vyvíjali pri inej zostave. V konečnom dôsledku platí klišé, že za nomináciu a zostavu zodpovedá tréner. Ak sa však už pustil do verejnej debaty o „taktických“ dôvodoch Vladovho vynechania, mal by ich z rešpektu k hráčovi a verejnosti jasnejšie vysvetliť.

Tréner Calzona povedal, že potrebuje čas na to, aby reprezentácii a hernému prejavu vštepil svoje myšlienky. Má za sebou šesť zápasov, prvé víťazstvo prišlo až proti Bosne v tom šiestom. Vidíte v hernom prejave Calzonov rukopis a jeho prínos?

V SFZ by mali mať jasnú a verejne odkomunikovanú predstavu každého reprezentačného cyklu. Nemôžeme predsa robiť prestavbu družstva a zároveň tlačiť na výsledky. Calzona predsa nie je kúzelník a nemáme takú širokú základňu, aby sme hráčov rýchlo nahradili. Verejnosť, či už futbalová, ale aj laická, by strávila, ak by sa niektorý reprezentačný cyklus „obetoval“ na prestavbu na úkor výsledkov výmenou za vytvorenie základu reprezentácie na dlhšie obdobie. Bohužiaľ, vhodnejší čas počas reprezentačného cyklu Ligy národov v roku 2022 sme premrhali a priaznivé vylosovanie v súčasnej kvalifikácii tiež skôr tlačí na okamžitý úspech v podobe postupu zo skupiny.

Často sa hovorí, že tréneri dostávajú na Slovensku mimoriadne málo času na prácu. Koľko času by mal podľa vás dostať Francesco Calzona, aby presvedčil svojou prácou?

Verejnosti chýba jasná informácia, aký je cieľ a úloha z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Ak je to postup na ME, tak čas na to, aby presvedčil svojou prácou, je limitovaný okamžitými výsledkami. Ak je to prestavba, tak mu treba nechať priestor, ale zároveň verejnosti otvorene odkomunikovať koncepciu národného tímu a najbližšie ciele. Oboje naraz je len ťažko realizovateľné a nebolo by korektné očakávať to od Calzonu alebo akéhokoľvek iného trénera.

Taliansky štýl je najmä o prepracovanej organizácii a defenzíve. Je to správna cesta, ktorú Slovensko potrebuje a správny spôsob, akým by sa mala hra našej reprezentácie uberať?

Nikdy sme nemali dominantný tím. Pri všetkých veľkých úspechoch reprezentácie nás zdobila kvalitná defenzíva, bojovnosť a tímový duch. Myslím si, že to je správna cesta aj v súčasnosti, keďže na určitých postoch nemáme požadovanú kvalitu na zásadnú zmenu štýlu hry. Ale naša dlhodobá vízia by mala byť prispôsobovať sa modernému futbalu v porovnateľných krajinách, ako napríklad Belgicko či Chorvátsko.