Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Aký nepomer v kvalite máme v reprezentácii medzi ofenzívou a defenzívou Aký je rozdiel medzi Calzonom a Ramsaym a čo mu na trénerskom tíme vo futbalovej repre vadí Aké sú úlohy trénera reprezentácie a prečo nie je trénerom v pravom slova zmysle Čo vraví na Calzonov krok nominovať veľa hráčov z Fortuna ligy Prečo musí mladý náhradník nastúpiť, až keď bude mať Pekarík odtrhnutú nohu Čo robia Maďari vo futbale lepšie ako Slováci Čo prežíva jeho futbalové srdce pri súčasnom pohľade na Nitru

V rozhovore s Ľubomírom Moravčíkom sa dočítate:

Dvojzápas Ligy národov proti Azerbajdžanu a Bielorusku dopadol pre Slovensko výsledkovo katastrofálne. Zmenilo sa aspoň v hernom prejave niečo k lepšiemu?

Veľa sa toho nezmenilo. Hrali prakticky tí istí hráči, ktorí hrali aj pod Tarkovičom. Možno som čakal, že nový tréner využije viac stopérov, ktorých máme a že skúsi hru na troch stopérov. Zvolil však hru na štyroch. Trochu ma mrzí, že naši predviedli rozdielne polčasy. Prvý polčas zakaždým prespali, v druhom sa to začalo lepšiť. Tam vidím zádrhel, že tréner nedokázal naštartovať hráčov hneď od začiatku.

Na hodnotenie práce trénera je po dvoch zápasoch priskoro. Čo vám však Francesco Calzona ukázal v prvých zápasoch?

V podstate ešte neukázal nič. Urobil nejaké striedania, boli to zápasy, ktoré by veľa nezmenili, hoci každý bod sa do svetového rebríčka počíta. Výsledkovo to bolo slabé. A herne? Viete, 70-percentné držanie lopty proti Bielorusku je dosť veľa, ale efekt sa neprejavil, ani vyložených šancí sme nemali extrémne veľa. V zahraničí máme veľa stopérov, no Slovensko momentálne do ofenzívy nemá takých hráčov, ktorí by potiahli reprezentáciu. Ofenzívnych hráčov máme priemerných a to je vidieť.

Po odvolaní Štefana Tarkoviča sa spomínalo, že futbalová reprezentácia potrebuje zahraničného trénera po vzore hokejovej. V čom je však situácia okolo Calzonu iná ako v prípade Craiga Ramsayho? Dajú sa futbalová a hokejová reprezentácia porovnať?

Nechcem byť príliš kritický a chcem hľadať aj pozitíva. Rozdiel však je, že Craiga Ramsayho v realizačnom tíme spojili so Slovákmi. To mi vo futbalovej reprezentácii trochu vadí, mohol mať taliansky tréner po svojom boku aspoň jedného slovenského asistenta. Na môj vkus je tam Talianov priveľa. Francesco Calzona nemá nejaký extrémne dobrý trénerský životopis. Maďari tiež stavili na Taliana, ale on predtým štyri roky trénoval v maďarskej lige, bol oťukaný, poznal maďarskú mentalitu. Chcelo to človeka, ktorý by Calzonovi pomohol. Bude to mať ťažké, atmosféra pre futbal na Slovensku nie je dobrá.

V názoroch sa objavuje aj hypotéza, že tréner nie je pozícia, kde by slovenskú futbalovú reprezentáciu tlačila topánka, ale problém je primárne chýbajúca kvalita u hráčov. Čo si o tom myslíte?

Dlhé roky som hrával za reprezentáciu. To nie je o trénovaní. Reprezentačný tréner nie je tréner, on je kouč, manažér. Musí vedieť dobre poskladať mužstvo a vytvoriť atmosféru, v ktorej je jasné, že rozhodne len výkon. To je viac o manažovaní ako o trénovaní. Povedzte, čo naučíte hráčov za osem dní, čo im vysvetlíte z hľadiska herného systému? Každý hráč, ktorý príde do reprezentácie, by mal vedieť, ako hrať v jednotlivých formáciách a nemal by s tým mať problém. Máme len zopár hviezdnych hráčov. Škriniar je hviezda, ale je to obranca. Nie je to Lewandowski alebo Kane, že dá gól aj zo šatne. Lobotka je tiež top hráč, ale skôr organizuje hru v strede poľa. My teda musíme zabojovať ako kolektív, hráči musia jazdiť od prvej minúty a nie od štyridsiatej šiestej. A to je vec trénera, ktorý to musí nastaviť.

Herný prejav ťažko zlepšíte, my nebudeme hrať ako Portugalsko či Španielsko, nemáme na to hráčov. My musíme mať svoj herný systém, v ktorom musia všetci šliapať od prvej do poslednej minúty, budú hrať takticky a disciplinovane. Toto sú kritériá, ktoré musia hráči spĺňať. Boženík dá asi ťažko gól v každom zápase, keď za dva roky strelil dokopy tri. Aj Boženík tam však musí byť, lebo veľa iných útočníkov nemáme. Myslím si, že reprezentácia má svoje možnosti, len sa hráči musia vyvarovať zbytočných chýb, ktoré majú príliš negatívny dopad. Keď toto dokáže Calzona, potom to bude fungovať.

Tréner Calzona nominoval až nezvyčajne veľa hráčov z Fortuna ligy. Je to trend, ktorým by sa mal uberať? Dokáže Fortuna liga pripraviť hráča na reprezentačnú úroveň?

Netreba si dávať ružové okuliare, že hráči z Fortuna ligy naskočia do reprezentácie a niečo sa tým zmení. Mladým hráčom, najmä z 21-tky, treba postupne dávať šancu. Dostali sa do fázy, keď bojujú o majstrovstvá Európy, určite sú tam hráči, ktorí sú zaujímaví. Skôr si myslím, že Calzona musí vyriešiť iný problém.

Máme päť kvalitných stopérov, ktorí hrávajú v kluboch. Tréner musí vymyslieť systém, aby hrali aj v reprezentácii, možno aj na úkor ofenzívy. Tam treba stavať tím. Myslíte, že prídu hráči z Fortuna ligy a niečo sa zmení? To je trochu naivné. Po čase naskočia do reprezentácie mladí hráči z 21-tky, ale nečakajme od nich, že to hneď zachránia. Nosným hráčom do budúcna by mohol byť Bero, uvidíme, ako bude pokračovať Bénes. Zatiaľ tiež len paberkuje v Hamburgu a to je málo. Typologicky je pritom zaujímavý hráč. Jirka by v Plzni tiež mohol hrať častejšie, aby prišiel do reprezentácie pripravenejší, zatiaľ má len náznaky. Nosní hráči majú byť tí, ktorí hrávajú vo svojich ligách. Keď máme veľa stopérov, využime to a hrajme na troch. Ešte vám poviem niečo k Pekaríkovi, kde sa ukazuje, čo sa mi v reprezentácii nepáči.

Odohral vyše sto reprezentačných zápasov. Keď teda príde do reprezentácie, najprv musí hrať Pekarík, až potom Vallo. Nie opačne. Vrhá to zlý dojem na reprezentáciu. Vallo nie je lepší hráč ako Pekarík, hoci Peťo momentálne v Nemecku nehráva. Ani Griezmann nehráva v Atleticu Madrid a hrá za francúzsku reprezentáciu, a to majú Francúzi stopäťdesiat kvalitných hráčov. Reprezentácia je niečo posvätné, Pekarík je v nej posvätný. Pekarík príde a bude hrať, alebo nepríde vôbec. Takto sa hierarchia, ktorá by mala v tíme fungovať, stráca. Mladí hráči potom prídu a myslia si, že sú dobrí a že môžu hneď hrať. Nie, mali by hrať, až keď Pekarík bude mať odtrhnutú nohu. Neviem, či sa mu páči chodiť a sedieť na lavičke v reprezentácii. Mne by sa to nepáčilo. To je pre mňa reprezentácia: hierarchia, disciplína, koncentrácia.

Ďalej nemôže Jirka povedať: chlapci mi dali loptu, aby som si išiel kopnúť jedenástku. Kde sme, na hodoch? Tam musí byť niekto jasne určený, kto má jedenástky kopať. Toto sú pre mňa neakceptovateľné veci. Keď som ja reprezentoval, nešli sme kopať jedenástku so slovami: daj mi loptu, ja si idem dnes kopnúť. Bol určený Dubovský a vybavené. Aj Kucka mal hrať prvý zápas a nie druhý. Najskôr hrá Bénes, a potom Kucka? Malo to byť naopak. To je u mňa hierarchia. Stále je to Kucka, ktorý má osemdesiat zápasov v reprezentácii, neodohral celú sezónu za Hornú Maríkovú. To, že sa mu momentálne v Slovane až tak nedarí, je druhá vec, ale je to ikona. A keď ikonu povoláme, mala by hrať. Na tomto musí Calzona zapracovať, musí priniesť disciplínu, koncentráciu, hierarchiu.

Futbalové osobnosti často opakujú, že problém reprezentácie sa začína už v slovenskom futbale ako takom, kde chýba vízia a koncepcia, kritizujú aj výchovu mladých hráčov. Miroslav Karhan tvrdí, že sme prišli o dve generácie hráčov, ktorí by mali kvalitu na to, aby súperili s tými lepšími. Je to tak?

Nemyslím si, že nám chýbajú dve generácie. Dvadsiatka ide na majstrovstvá sveta, klobúk dole. Futbalovo možno neboli lepší ako súperi, ale vybojovali si to. Ukrajinská 21-tka možno bola futbalovo lepšia od našej, ale v prvom zápase naši vďaka bojovnosti vyhrali 3:2. Tam niekde je cesta. Slovensko nikdy nebude futbalovo lepšie od všetkých, ale musí mať disciplínu a bojovnosť, ako ju majú dnes, napríklad, Maďari. Nie sú lepší od Nemcov či Angličanov, ale zdolali ich, lebo v sebe majú disciplínu a niečo, čo ich ženie. Neboli prví v skupine Ligy národov, lebo nezdolajú všetkých, ale zomkli sa a zistili, že tadiaľ vedie cesta. Máme kvalitných mladých hráčov, ktorí postupne musia dostať šancu, no zároveň ich tí starší musia so sebou strhnúť, aby popri nich vyrástli. Nemáme zlých hráčov, ale musíme nájsť svoju tvár.

Maďarsko sa často dáva za príklad, ale porovnávať dotovanie futbalu a celkovo športu v Maďarsku a u nás je zrejme zbytočné.

Áno, to je pravda. Keď chceme, aby sme mali kvalitných mladých hráčov, musíme im vytvárať podmienky, čo je základná vec. To znamená, že budeme mať dobrých, kvalitných a hlavne zaplatených trénerov. Viete, ako sa hovorí: „Bez peněz do hospody nelez.“ My chceme robiť futbal bez peňazí, ale to sa, bohužiaľ pre nás, nedá. Tréneri musia byť kvalitní a tým pádom zaplatení.

V spojení s vami sa slovenským fanúšikom vybaví Nitra, ktorá hrá momentálne až 4. ligu a v posledných mesiacoch to je v klube mimoriadne divoké. Čo prežíva vaše futbalové srdce, keďže ste v tomto klube začínali s veľkým futbalom?

V Nitre padol futbal, lebo všetci dali od toho preč ruky a nechali to zhumplovať nejakým akcionárom. Chceli to speňažiť, skúšali to dať Ukrajincom, potom Nemcom, no aj tí od toho dali ruky preč. Tak to potom aj dopadlo. Bez financií sa to nedá robiť. Stratíte priazeň a meno, hráči od vás odchádzajú a noví k vám nechcú ísť, odišli mládežníci, ktorí mohli a padlo to. Podobne ako v Nitre to dopadlo aj v Prešove, ktorý sa teraz dvíha. Takto to predtým padalo v Košiciach aj v Banskej Bystrici, ktoré sa z toho ledva pozviechali. Toto sme my, Slováci. Absentuje tu nejaký systém financovania, ktorý by udržal bašty futbalu pri živote.