Po nástupe Francesca Calzonu k reprezentácii ste sa stali jeho tlmočníkom pri mužstve. Ako k tomu došlo?
- Zavolal mi priamo pán tréner a povedal mi, či by som si vedel predstaviť nejakú spoluprácu. Vraj potrebuje nejakého človeka pri sebe, ktorý bude hráčom prekladať jeho myšlienky, aby to nešlo cez viacero ľudí. Povedal som, že samozrejme, že áno a tak som tu.
Aj vám povedal, prečo si vybral práve vás?
- To som sa nepýtal, len mi povedal, že mal dobré referencie o mne. Asi mal na túto pozíciu viacero kandidátov, ale nevyzvedal som, prečo práve ja. Bol som len rád, že si vybral mňa a vnímam to ako poctu.
Vy ste počas vašej kariéry v Taliansku pôsobili, ale bolo to už dávnejšie. Nemali ste problém prepnúť do taliančiny?
- Na počudovanie ani nie. Vyšlo mi to celkom dobre aj vo chvíli, keď mi volal pán Calzona osobne. Každým dňom je to lepšie a lepšie, keď som v kontakte s realizačným tímom. Slovíčka mi naskakujú samé, takže je to len lepšie.
Ste trénerom k dispozícii počas celého zrazu?
- Áno.
Čiže počas zápasov budete v šatni alebo ako to bude presne vyzerať?
- To ešte neviem. K dispozícii budem určite pred zápasom, cez polčas a aj po stretnutí. To, kde budem sedieť cez zápas a ďalšie detaily, sú skôr technické veci, ktoré sa ešte riešia. Keď ma však tréner bude potrebovať, som tu na to, aby som mu pomohol. Neriešil som ešte ani ja, či budem v šatni. Pokiaľ bude chcieť, aby som bol, tak tam budem.
- Vy v podstate hrávate už len na dedine. Ako vnímate, že ste sa takto z ničoho nič vrátili medzi elitu a máte okolo seba hráčov ako Milan Škriniar či Stanislav Lobotka?
- Takíto futbalisti si zaslúžia obdiv, lebo robia skvelé meno nášmu futbalu. Ja som len rád, že sa vôbec dostanem do ich spoločnosti a užívam si to. Je to skutočne super pocit. Možno pred dvoma týždňami by sa mi niečo také ani neprisnilo a dnes je to realita, za ktorú som veľmi rád.
Práve oni dvaja pôsobia aj v Taliansku. Aj vám nejako prípadne pomáhajú?
- Áno, keď sa robia nejaké cvičenia alebo je rozcvička. Nemusím tam stáť len ja, ale aj ďalší chalani, ktorí majú skúsenosť s talianskym futbalom, ako sú Juraj Kucka, Dávid Hancko či Lukáš Haraslín, sa to snažia uľahčiť realizačnému tímu. Je to fajn, pretože chcú pomôcť trénerovi a nie je to všetko len na jednej osobe.
Ako vy osobne zatiaľ vnímate nového trénera?
- Veľmi dobre. Je to skúsený tréner, ktorý má za sebou nejakú minulosť. Ja som svoju kariéru už skončil a snažím sa urobiť si nejakú licenciu, čiže pre mňa je to obrovská skúsenosť. Snažím sa čerpať z informácií, ktoré povie, aby som ich mohol prípadne v budúcnosti použiť pri trénerskom raste. Môže mi to len pomôcť. Na ihrisku aj mimo neho je pán Calzona fajn, čiže z mojej strany panuje veľká spokojnosť. Všetci ma prijali dobre.
Vieme, že keď športovci prídu do cudziny a neovládajú daný jazyk, často sa ako prvé zvyknú naučiť neslušné slová. Bol čas už aj na takéto odľahčenie?
- Zatiaľ nie. Riešili sa len veci smerom k zápasu. Určite budú aj nejaké uvoľnené momenty, ale teraz sa všetko koncentruje len na dve najbližšie stretnutia.
