V rozhovore s Dagom Palovičom sa dočítate:

Čo musel splniť po prehratých stávkach na pokrových turnajoch?
Prečo ukončil profesionálnu pokrovú kariéru?
Ako rozplakal 18-ročného protihráča na pokrovom turnaji?
Prečo vymenil Bratislavu na dedinku s 300 obyvateľmi a ako žije dnes?
Ktorým športovcom zo Slovenska poskytuje mentálny tréning?
Čo obsahoval mentálny tréning pre slovenskú futbalovú reprezentáciu pred finále baráže o postup na EURO?
V čom ho počas tréningu prekvapil Vladimír Weiss ml.?
Čo je základom mentálneho tréningu so športovcami?

Zaspomínate si na svoju profesionálnu pokrovú kariéru?

Spomienkam sa veľmi nevenujem. Občas sa zatúlajú do hlavy, nad minulosťou sa len pousmejem, aby som sa s ňou nespájal a nebol na ňu naviazaný. Pokrová kariéra bol z hľadiska materiálnych úspechov vtedy vrchol môjho života, ktorý som si vysníval. V pokri som zúžitkoval všetko, čo som dovtedy odžil.

Ktoré momenty z kariéry sa vám najviac vryli do pamäte?

V pamäti mi utkveli najviac stávky, ktoré som mal s Martinom Hrubým, mojím spoluhráčom z tímu. Keď som prehral jednu stávku, nafarbovali mi vlasy nabielo aj s logom nášho tímu. Po ďalšej prehratej stávke som turnaj počas jedného dňa odohral komplet v ženskom oblečení, s parochňou na hlave a topánkami na podpätkoch. Poker bol pre mňa vždy relax a zábava. Nikdy som nežil pre poker, bral som ho ako dobrý doplnok. Poker som riešil, len keď som ho hral. Keď som vypadol z turnaja, viac som ho nesledoval. Vďaka pokru som prišiel prvýkrát do styku s východnými filozofiami. Chodil som na individuálne hodiny práce s energiou čchi, aby som ju mohol využiť v pokri. Vtedy sa začala moja koučingová kariéra, ani som o tom nevedel.

Ako prvý Slovák ste zarobili v pokri cez milión dolárov, pri stoloch ste sedeli s najlepšími hráčmi sveta. Prečo ste sa rozhodli skončiť?

Stretli sa dva faktory. Prvý bol, že som bol sponzorovaný hráč, teda mal som súkromného investora, ktorý mi sponzoroval turnaje a celú kariéru. Nemal také príjmy, aby som hral toľko vrcholových turnajov, koľko dovtedy. Toto by sa dalo zvládnuť, ja som ale nechcel zháňať niekoho nového. Medzi nami bol rodinný vzťah. Druhý faktor bol, že som sa raz na turnaji pri stole stretol s asi 18-ročným chlapcom. V jednej hre som mal menšie šance na víťazstvo ako on, napriek tomu som ju vyhral. Môj protihráč sa rozplakal a vtedy som si povedal, že nechcem mať prácu, kde je môj príjem závislý od toho, aby niekto iný bol nešťastný, nahnevaný a frustrovaný. Je iné, keď píšem knihy, robím niečo pre ľudí a niekto si kúpi knihu za 10 eur, poteší sa, že vás podporil a je rád.

Dag Palovič odohral jeden turnaj s parochňou na hlave a v ženských šatách.
Dag Palovič odohral jeden turnaj s parochňou na hlave a v ženských šatách.
Zdroj: adp

Pred tromi rokmi ste sa objavili na turnaji v Prahe. Neťahalo vás to vrátiť sa späť do kolotoča profesionálneho pokru?

S profesionálnym pokrom som skončil v roku 2012, pred tromi rokmi som si ešte išiel „ťuknúť“ dva-tri turnaje ročne. Stále som si veril rovnako a rovnako ma bavil, ale už ma tak vnútorne nenapĺňal. Dovtedy ma napĺňalo všetko okolo pokru, že mám rozprávkový život, robím niečo, čo ma baví a peniaze mi idú na účet prakticky automaticky. Nikdy som nehral pre peniaze. Vždy som hral kvôli zábave a peniaze chodili k tomu. Hral som aj pred rokom a pol v Leviciach, ale nie pre seba. Čo som vyhral, to išlo nášmu občianskemu združeniu. Taká forma pre mňa bola prijateľná. Aj dnes si teda viem zahrať poker, ale musí to pre mňa charitatívny náboj a musím podporovať nejakú myšlienku.

S profesionálnym pokrom ste skončili pred ôsmimi rokmi. Čomu ste sa venovali po poslednom turnaji až doteraz?

V roku 2013 mi vyšla druhá kniha, ktorú by som dnes už nenapísal, keďže tam bolo veľa sexu a nadávok. Také niečo dnes už nemám záujem robiť. Päť rokov som prežil tak, že niekto by povedal, že som ich preflákal. Každý týždeň som chodil na dva-tri rapové koncerty, cestoval som, ročne som precestoval aj 50-tisíc kilometrov. Mal som niečo ušetrené, takže som nepotreboval ísť do práce. Pripravoval som ďalšiu knihu, ktorá sa mala volať Manuál na ženy, neskôr Manuál na ženy a sex a vznikla z toho kniha so súčasným názvom Otvor oči. Rok pred vydaním knihy som vedel, že sa budem venovať mentálnemu koučingu a už vtedy som hovoril kamarátom, že budem spolupracovať s reprezentáciami. Technicky som pritom ešte nevedel, čo obsahuje mentálny koučing. Mal som iba nejaký svoj pocit. Od roku 2013 som sa nepriamo podvedome a od roku 2016 vedome pripravoval na túto etapu života.

Ako vyzerá váš momentálny život?

Je úplne iný ako kedysi. Keď som hral poker, býval som v Bratislave na Obchodnej ulici, mal som k dispozícii obrovský podkrovný byt. Pred piatimi rokmi som zo dňa na deň odišiel z Bratislavy do Hontianskych Trstian, dediny s 300 obyvateľmi. Prišiel som bývať na samotu, kde nemáte priamych susedov. Po celoživotnom bývaní v byte som sa ocitol v dome. Dnes nevlastním nič. Tento dom patrí nášmu občianskemu združeniu, k dispozícii mám dva skútre značky Vespa. Jeden skúter mám v Bratislave pri hlavnej stanici, druhý mám pri súčasnom dome. Na Vespe jazdím celý rok, teda s výnimkou, keď je na ceste ľad a sneh. Auto nemám, prakticky nemám súkromné peniaze. Robím to dva a pol roka na báze pro bono, čiže nedostávam výplatu. Bývam v dome, mám tu stravu, mám pokryté náklady na vzdelávanie po celom svete a nemám príjem. Nič teda nevlastním, moja mesačná réžia stojí desaťkrát menej ako kedysi.

S ktorými športovcami v rámci mentálneho koučingu spolupracujete?

Vyše rok a pol spolupracujem so šprintérom Jánom Volkom. Vyše dva roky mám na starosti mentálnu prípravu mládežníckych hokejových brankárov v slovenskej reprezentácii. Aktuálne riešime prípravu slovenskej dvadsiatky na majstrovstvá sveta v hokeji. Spolupracujem aj s MMA bojovníkom Ivanom Buchingerom. Športovci mi pribúdajú, Juraj Kucka bol prvý z futbalistov, ktorý mi ešte na poslednej prednáške napísal na lístok, že chce viac spolupráce. Máme predbežnú dohodu, že budem spolupracovať so ženskou a dievčenskou florbalovou reprezentáciou a bavíme sa aj o spolupráci so Slovenskou golfovou asociáciou. Ako bonus spomeniem, že sa u nás na zápas v Oktagone pripravuje youtuber Exploited. Teraz skúsime náš projekt zamerať viac na zahraničie.

Dajú sa do mentálneho koučingu preniesť prvky z pokru? Existuje paralela?

Samozrejme. Z pokru sa do koučingu dá najviac preniesť jedna vec. V koučingu sa hovorí, že vo vrcholovom športe len uvoľnený sval je rýchly sval. Ja tvrdím, že len uvoľnený človek môže podať najvyšší možný výkon. Aby mohol podať taký výkon, musí si šport v prvom rade užiť. V pokri som býval vždy maximálne uvoľnený, vždy mi šlo v prvom rade o psychickú pohodu. U mňa teda nešli dopredu pokrové schopnosti ako technika, stratégia, analytika či matematika. U mňa išli na prvé miesto pohoda, zábava a užívanie si momentu. Toto učím športovcov, že sú tri základné atribúty, ktoré im často opakujem, najmä pri kolektívnych športoch: naplno, so srdcom a ako jeden muž. To je moje trojmotto pre tímové športy.

Stane sa, že niekto vaše motto nechce prijať a neverí mu?

Mal som dilemu s jedným trénerom, ktorý so mnou nesúhlasil. Povedal, že najskôr má byť výkon, až potom si to má športovec užiť. Povedal som mu, že keď to bude robiť takto, výkon nebude maximálny. Športovec bez toho, aby si hru užíval, nikdy nemôže podať maximálny výkon. To, čo vidíte na Saganovi, celú tú šou, čo robí, je pre neho veľmi dôležitá súčasť. Petrov život nie je víťazstvo a eufória, ktoré trvajú päť sekúnd po pretekoch. Jeho život je celý priebeh toho všetkého, preto chápem jeho srandičky. Športovec potrebuje byť malým dieťaťom. Ja sa to malé dieťa snažím v športovcovi zobudiť, aby dostal detskú chuť na šport.

Pred finále baráže o postup na EURO ste koučovali slovenskú futbalovú reprezentáciu. Všimli ste si niečo špecifické na futbalistoch ako skupine pre mentálny tréning?

Čo som si všimol na našich futbalistoch, je ich odovzdanie sa, angažovanosť. Naši „sokoli“ mali brutálnu sústredenosť. Bolo vidno, že sa 24 chalanov naozaj sústredí na to, čo robíme a celí sa do toho položili. Bolo na nich vidieť, že sú to tvrdí profesionáli. Nebol tam hráč, ktorý by tento tréning vypúšťal, nezapájal by sa a nevenoval sa tomu. Vyzdvihol by som kolektív, na ktorom som okamžite videl potenciál z hľadiska tímového ducha a tímovosti.

Športové a hudobné osobnosti a ich odkaz pre slovenských futbalistov pred finále baráže o postup na EURO:

Spoznávali vás slovenskí futbalisti? Vedeli, že s nimi pracuje bývalá hviezda zo sveta pokru?

Neriešil som to. Táto otázka ma však úprimne potešila. Kedysi by som sa na to určite sústredil, starý Dag Palovič by určite zisťoval a sledoval to. Teraz to je inak a neviem, či ma spoznávali a veľmi sa teším, že to neviem. Je pravdepodobné, že o mne vedel. Poker v časoch, keď som hral profesionálne, zažil asi najväčší boom a najväčšiu vlnu. Hráčom som spomenul pár zážitkov z pokru. Keby som sa pozrel do skupiny ľudí, videl by som na ich pohľade, kto ma spoznal. Teraz som bral futbalistov ako jeden kolektív, ako jeden organizmus a nešiel som po potešení môjho ega z toho, kto ma spoznal.

Ako vyzeral a čo obsahoval mentálny tréning s futbalistami pred finále baráže proti Severnému Írsku?

Štandardne pripravujem svoje prednášky päť až desať minút, spravím si bodový scenár, mierne si ho upravím a som hotový. Futbalistom som workshop pripravoval týždeň päť až desať hodín denne. Začal som mikromágiou, ukázal som im tri kúzla s kartami, ktoré predvádzajú profesionálni kúzelníci a iluzionisti. Keď sa ma reprezentanti s údivom opýtali, čo to je, odpovedal som im, že to je na to, že keď verili tomu, čo videli, aby mi verili, že v hlave je všetko možné. Následne som im pustil desať pozdravov od známych športovcov a hudobníkov, ktorých piesne im hrávajú v kabíne. Svoje odkazy poslali Antonín Panenka, Matej Tóth, Ján Volko, Ján Lašák, Attila Végh, Ľudovít Klein a z interpretov IMT Smile, rapper Kali, Peter Pann a Lukáš Adamec. Týmto desiatim ľuďom som dal body, ktoré som chcel, aby tam zahrnuli vlastnými slovami. Futbalisti počuli z desiatich rozličných úst prakticky to isté. Síce úplne inak odprezentované, ale s tým istým posolstvom, ktoré sa im malo uložiť v hlave.

Takto som pracoval s ich podvedomím, aby som sa k nemu dostal. Chcel som sa dostať hlbšie do ich podvedomia, nielen do toho, čo zažijú tu a teraz a zabudnú to tri minúty potom, ako odídu z miestnosti. Súčasťou tréningu bolo aj dychové cvičenie, ktoré je základ, s ktorým pracujeme z hľadiska upokojenia sa a vyčistenia hlavy. Chalanom som trochu porozprával aj o sebe. Nevedeli totiž, kto príde, tak som sa im musel predstaviť. Tomu sa väčšinou vyhýbam, keď niekoho koučujem. Vtedy dopredu pošlem profil o sebe, ale počas tréningu nespomínam svoju osobu, lebo to nechcem stavať na spojení s jedným človekom zo siedmich miliárd. V tomto prípade však bolo dôležité, aby som sa im priblížil, aby vedeli, že majú pred sebou parťáka. Vďaka pokru mám jednu výhodu, že táto informácia športovcov na úvod zaujme. Potom sa rozprávame, ukazujem hráčom konkrétne príklady zo života. Snažím sa, aby to bolo istým spôsobom uchopiteľné. Nechcem robiť koučing tak, aby som len opakoval hypotézy a poučky zo školy. Iné príklady dávam športovcovi, iné študentovi v škole, učiteľovi či biznismenovi. Dávam im však príklad, ktorý charaktetizuje životnú situáciu v prostredí, ktoré potrebujem.

Prekvapil vás niektorý z futbalistov počas mentálneho tréningu?

Nepovedal by som, že prekvapil. Vypichnem však jedno meno a skúsim to protiotázkou. Ktorý z tých 25 chlapcov, ktorí tam boli, by tomu podľa vás venoval najmenšiu pozornosť a ktorý by mal najväčší problém s koncentráciou 105 minút? Keď si pozriete nomináciu, ktorý hráč z hľadiska svojej povesti je známy enfant terrible slovenského futbalu?

Vladimír Weiss?

Presne. Musím však zdôrazniť jednu vec, že slovo prekvapil nie je úplne správne, pretože ma neprekvapil, ale jeho by som zo všetkých vypichol. Vlado Weiss mi dal recenziu 10 bodov z desiatich. Do slovného hodnotenia napísal, že sa dokázal celý čas sústrediť na prítomný okamih. Môžem potvrdiť, že to tak bolo. Hlavou a myšlienkami počas tréningu ani na minútu „neodcestoval“. Celú dobu som ho mal pasívne pred očami počas workshopu. Keď nejakí hráči našli skratku v úlohe, ktorú som im dal a spýtali sa Vlada, prečo neurobil skratku, povedal im, že to urobil tak, ako bolo povedané, že to majú spraviť.

Vlado mi potvrdil, že každý človek má vždy svetlú aj temnú stránku. Každý človek, ktorý odsudzuje Vlada Weissa za jeho správanie, spravil v živote niečo, za čo ho rovnako môže niekto iný odsúdiť. Keď kopeme do Weissa a iných športovcov, na toto zabúdame a v úlohe bohov rozhodujeme, kto je dobrý a kto zlý. Predtým, ako som ho stretol naživo, som o Vladovi povedal, že má veľký potenciál, a keď v sebe v danej chvíli odomkne svetlú stránku, je na inom leveli ako 99,9% populácie. Má s tým spojené temné stránky, to je však vec práce a neodíde to samé od seba. Doteraz spolupracoval s XY trénermi. Keď mu žiadny neukázal smer, ako z toho vyjsť, tak sa to musí naučiť. V jeho prípade sa ukazuje, ako by ľudia vedeli na niekoho nahádzať špinu a odsúdiť ho. To, že Vlado nakoniec proti Severnému Írsku nehral, nevadilo, napriek tomu bol dôležitý pre kolektív. Urobil kus práce svojou pozitívnou energiou. Po workshope mi ako prvý išiel podať ruku a poďakoval sa.

Dag Palovič s futbalovými reprezentantmi.
Dag Palovič s futbalovými reprezentantmi.
Zdroj: adp

Sledovali ste zápas so Severným Írskom? Dalo sa spozorovať na výkone a stave hráčov, že im mentálny tréning pomohol a majú v hlavách vaše rady?

Keby som to mal potvrdiť, asi by som si domýšľal. Bolo vidno, že je tam úplne iný kolektív ako predtým, s inou iskrou a drajvom. Celý ten koktejl nastavenia, ktorý namiešal barman Štefan Tarkovič, geniálne do seba zapadol, a to bolo medzi hráčmi cítiť. Nepoviem, že som im ja pomohol. Mňa teší, že som súčasťou toho systému a procesu a že mi hráči po workshope sami písali, že im to pomohlo a tréning bol pre nich nápomocný. Zo spätnej väzby teda vychádzam, že to pre futbalistov malo veľkú hodnotu. Viacero hráčov do hodnotení napísalo, že dostali iný uhol pohľadu na život, novú motiváciu, ako sa posúvať dopredu. Napriek tomu, že všetci na tréningu boli futbaloví profesionáli, našli veľa nových vecí.

Slovensko sa dostalo na majstrovstvá Európy, ktoré budú opäť niečím iným v porovnaní s kvalifikáciou. Na čo môže pomýšľať z vášho pohľadu?

Toto je kolektív, ktorý má potenciál byť čiernym koňom majstrovstiev Európy a dosiahnuť výborný výsledok. Musia sa, samozrejme, spojiť určité faktory a musia mať potrebné šťastie. Keď bude tento tím pracovať na sebe, na futbalovom aj osobnostnom rozvoji, môže byť čiernym koňom turnaja. Do júna 2021 má veľmi veľa času. Ak sa tak nestane a moja predpoveď sa nenaplní, nezačnime hráčov zatracovať, úspech pre 5-miliónovú krajinu je už len účasť na finálovom turnaji.

O čo sa mentálnym tréningom pred dôležitým zápasom snažíte? Ide o dvihnutie sebavedomia, odbúranie tlaku, zmenu v hlave športovca alebo vlastne kombináciu všetkého?

Sú dva varianty. Prvým je, či s danými športovcami pracujem dlhodobo alebo som tam nový. Keď pracujem dlhodobo, mám spravený základ mentálneho nastavenia športovca a na stretnutí mu len pripomeniem kľúčové veci. V prípade slovenských futbalistov pred zápasom so Severným Írskom to bolo náročnejšie, pretože som ich musel zdravo motivovať. Podčiarkujem slovo zdravo, aby nevznikla prehnaná motivácia, ktorá im zviaže nohy aj ruky. Potreboval som hráčov zabaviť, aby som v nich zobudil malých chlapcov a aby si išli užiť zápas s detskou radosťou. Musel som ich zabaviť a odreagovať, aby boli uvoľnení a aby informácie k nim ľahšie prichádzali. Dýchacím cvičením som im vyčistil hlavu.

Snažil som sa následne hráčom vysvetliť 2-3 mentálne veci, ktoré vedeli robiť 18 hodín pred zápasom na zvýšenie sústredenosti na prítomný okamih, aby mysľou neodbiehali do minulosti ani budúcnosti. Aby nemali obavu, stres, neistotu, strach, ale ani prílišné tešenie sa, teda aby to bolo v zdravom strede. Dôležité bolo podvedomé programovanie, v ktorom si športovec neuvedomí, že mu dávam nejaké informácie do hlavy. Športovcovi musím byť nápomocný v tom, aby som mu pomohol zbaviť sa nánosov, ktoré nosíme v sebe a robia nás ťažkopádnejšími. V tomto prípade sa odo mňa vyžadovali ekvilibristické kúsky ako od Davida Copperfielda. Bolo zároveň potrebné udržať pozornosť. Získať pozornosť mojím profilom na päť minút nie je umenie, ale udržať týchto ľudí sústrediť sa na dve hodiny už umenie je.