Tvrdú nohu postavili do brány

O jeho láske k najpopulárnejšiemu športu na svete sa toho popísalo viac než dosť. Keď sa Jorge Mario Bergoglio, ako znie jeho celé meno, stal pápežom, v Argentíne zavládla eufória. Obzvlášť sa potešili vo futbalovom klube San Lorenzo z Buenos Aires, ktorému pápež František od detstva fandí, na štadión ho priviedol otec.

„Mám na tie časy veľmi pekné spomienky, keď som ako chlapec chodil s rodinou na štadión. Obzvlášť si pamätám na rok 1946, keď San Lorenzo vyhralo ligový titul. Pamätám si na tie dni dodnes, keď sme sa ako deti vracali šťastní domov, adrenalín nám prúdil telom,“ spomínal Bergoglio v rozhovore pre taliansky denník La Gazzetta dello Sport.

Pápež František je dodnes veľkým fanúšikom klubu z Buenos Aires a podrobne sleduje, ako sa darí San Lorenzu. Má vlastný dres aj klubovú kartu s číslom 88 235 a klubu naďalej platí členský príspevok.

Aj Bergoglio to v detstve skúšal so športom. Priznal, že hrával basketbal a veľmi má rád ragby, samozrejme, zrejme ako každý chlapec v tých časoch a v tých končinách to aj on skúšal s futbalom. Keďže kožené lopty boli drahé, s kamarátmi hrával s loptami z pozliepaných handier. „Koža bola drahá, guma nebola taká bežná, stačila nám handrová lopta na to, aby sme sa zabávali a robili s ňou zázraky na námestí,“ hovorí pápež.

Príliš mu to však nešlo, športovanie mu sťažovali ploché nohy a neskôr aj problémy s pľúcami. „Nepatril som medzi najlepších. V skutočnosti som to bol ja, koho v Argentíne volali „pata dura“, v doslovnom preklade „tvrdá noha“. Vždy ma postavili do brány. Táto pozícia ma však veľa naučila. Brankár musí byť vždy pripravený reagovať na nebezpečenstvo, ktoré môže prísť odvšadiaľ.“

Ernesto Lach, ktorý chodil hrávať futbal s Bergogliom, o ňom prehlásil, že bol dobrý taktik a vedel vystihnúť správny moment, kedy prejsť do útoku.

Pápež František a Diego Maradona.
Pápež František a Diego Maradona.
Zdroj: getty images

Maradona bol krehký človek, Messi nie je boh

Pápeža sa v rozhovoroch, v ktorých bol témou aj futbal, viackrát pýtali na jeho slávnych futbalových krajanov. „Maradona bol na ihrisku básnik, veľký šampión, ktorý prinášal radosť miliónom ľudí. Bol to ale taktiež veľmi krehký človek,“ komentoval Bergoglio jedného z najlepších futbalistov histórie Diega Maradonu.

Jeden z novinárov sa pápeža dokonca spýtal, či je rúhanie nazývať Lionela Messiho bohom. „Áno, teoreticky je to rúhanie,“ komentoval to pápež, hoci dodal, že chápe, že týmito prívlastkami chcú ľudia vyjadriť Messimu obdiv.

„Môžete povedať, že je boh, rovnako ako môžete povedať, že ho zbožňujete, uctievaný však môže byť len jeden Boh. Messi hrá skvele, ale nie je boh.“

Tím mravcov môže uniesť slona

Pápež poskytol aj rozhovor pre spomínaný La Gazzetta dello Sport, ktorý sa týkal výsostne športu. Dostal tridsať otázok, v ktorých nielen spomínal na svoje futbalové skúsenosti, ale komentoval aj doping a hľadal paralely medzi vierou a športom.

„Skratky sú pokušením, s ktorým sa v živote často stretávame. Myslíme si, že je to najrýchlejšie a najľahšie riešenie, ale takmer vždy má negatívny výsledok. Je to ako v horách. Môže vás lákať ísť skratkou namiesto vyznačenej cesty, aby ste sa na vrchol dostali rýchlejšie, ale môže to zároveň viesť k tragédii. To isté je v športe. Extrémna súťaživosť môže viesť k hľadaniu skratiek k úspechu. Šport a hry sú však zábavné, keď sa riadite pravidlami. Bez nich by nastala anarchia a neporiadok. Rešpektovanie pravidiel znamená snažiť sa zdolať svojho súpera poctivo. Doping je viac ako len podvádzanie,“ povedal pápež František.

O talente povedal, že si ho treba vážiť, formovať a vnímať ako príležitosť dať zo seba to najlepšie. „Podobenstvo o Matúšovi nás učí, že Ježiš je náročný tréner. Ak pochováš svoj talent, nie si súčasťou jeho tímu. Mať talent je privilégium, ale aj zodpovednosť. Aj pápež musí trénovať. Pre mňa je tréningom každodenné pýtanie sa Boha, čo odo mňa chce. Pýtam sa to aj Ježiša, rozprávam sa s ním, akoby bol môj tréner. Keď padnete, nebojte sa. On je pripravený za čiarou pomôcť vám postaviť sa na nohy. Stačí nebáť sa opäť vstať.“

Len talent však na úspech nestačí a podľa pápeža nestačí len snívať. „Musíte sa zobudiť a tvrdo pracovať. Preto je šport plný ľudí, ktorí s potom na čele konkurovali tým, ktorí sa narodili s prirodzeným talentom. Chudobní sú hladní po vykúpení. Dajte im knihu, topánky a loptu a oni vám ukážu, že sú schopní neuveriteľných vecí. Každú chvíľu čítam, že najväčší šampióni sú prví, kto prichádza na tréning a poslední, kto z neho odchádza. To je dôkaz, že sila vôle je väčšia ako sila schopností.“

Bergoglio prirovnal tímové športy k orchestru, kde každý musí dať zo seba to najlepšie pod vedením riaditeľa. „Buď hráte spolu, alebo vám hrozí zrútenie a neúspech. Preto malé tímy sú často schopné zdolať veľké tímy neschopné spolupráce. Existuje jedno africké príslovie, ktoré hovorí, že ak tím mravcov spolupracuje, môže uniesť slona. Platí to aj v športe.“

Okolo športu sa dnes točia obrovské peniaze, priemysel a reklama. Pápež tvrdí, že dnes je príliš jednoduché zmeniť športovca na tovar, ktorý vytvára zisk. „Bohatstvo a ľahké zárobky riskujú otupenie vášne, ktorá robí z obyčajného človeka drahokam. Je smutné vidieť šampiónov, ktorí sú bohatí, ale bezradní, ako byrokrati svojho športu. Musíme urobiť všetko pre záchranu amatérskej stránky športu.“