Hon na Süküra

V 112 zápasoch reprezentácie strelil 51 gólov, bol pri zisku bronzovej medaily na majstrovstvách sveta. V zápase o 3. miesto strelil najrýchlejší gól v histórii svetových šampionátov. Najvýraznejšiu klubovú stopu urobil v rodnej krajine, góly strieľal najmä za Galatasaray Istanbul.

Po skončení aktívnej kariéry to Sükür skúšal v politike, bol zvolený do parlamentu za Erdoganovu Stranu spravodlivosti a rozvoja. Dlho sa v nej však bývalý obávaný útočník neohrial, po dvoch rokoch rezignoval kvôli korupčnému škandálu vlády a názorovým nezhodám.

Sükür pôsobil aj v štruktúrach Galatasarayu, klub s ním však v roku 2017 ukončil kontrakt, vraj práve na príkaz Erdogana. „Neurobil to minister, ale samotný prezident. Žiaden súdny zákaz, ale príkaz zhora,“ tvrdí rozhodne Sükür.

S Erdoganom, ktorý na prvej Sükürovej svadbe sedel s mladomanželmi za jedným stolom, sa bývalý futbalista rozhádal. Urazil ho príspevkom na twittri a hrozilo mu až štvorročné väzenie. Vtedy sa začali problémy, ako tvrdí Sükür, stal sa nepriateľom vlády. Vydali na neho zatykač za členstvo v hnutí Fethullaha Gülena, ktoré Erdoganova vláda označuje za teroristickú skupinu po údajnej snahe o prevrat v krajine.

„Po odchode zo strany začala nevraživosť voči mne aj mojej rodine. Niekto rozbil výklad obchodu mojej ženy, hádzali naň kamene, napádali moje deti na ulici. Po každom mojom vystúpení mi chodili vyhrážky. Keď som sa presťahoval, zatvorili môjho otca a zabavili mi všetok majetok. Mám v Turecku majetok v hodnote desiatok miliónov dolárov, ale skonfiškovali mi ho. Teraz už nemám vôbec nič, Erdogan mi všetko zobral. Pritom mi nič nedokázali. Len hovoria, že som zradca a terorista,“ vysvetľuje pre nemecký Welt am Sonntag Sükür.

Otca napokon z väzenia predelili do domácej väzby, keďže mu diagnostikovali rakovinu. Rovnakým ochorením trpí aj Sükürova mama. „Prežívajú ťažké chvíle. Každý, kto má alebo mal so mnou dočinenia, má finančné ťažkosti.“

Nový začiatok v Amerike

Sükür sa rozhodol pre útek z krajiny, útočisko našiel v Amerike. V Kalifornii si založil kaviareň, ani tá sa nezaobišla bez problémov a exfutbalista v tomto biznise dlho nevydržal. „Začali do nej chodiť zvláštni a podozriví ľudia, ktorí hrali hudbu Dombra. Kaviareň som radšej zavrel,“ spomína Sükür. Ide o typ hudby, ktorú AKP (Strana spravodlivosti a rozvoja, pozn. red.) opisuje ako piesne pravých Turkov.

Bývalý turecký útočník dokonca odhalil, že keď si s ním turecký študent v USA urobil selfie, uväznili ho na štrnásť mesiacov. „Nemám už nič na svete, Erdogan sa o to postaral. Zobral mi právo na slobodu, právo vyjadriť sa či čokoľvek vysvetliť, právo pracovať.“

 

Sükür dnes ľutuje vstup do politiky. Tvrdí však, že v tom čase bolo Turecko krajinou, ktorá dodržiavala štandardy Európskej únie a dostávala veľa investícií. To sa podľa jeho slov zmenilo. „Erdoganova politika viedla k zlým časom a nasmerovala krajinu zlým smerom. Namiesto Európy sa odklonila k Blízkemu východu. Futbal v Turecku nie je vôbec slobodný. Médiá v mojej rodnej krajine nás atakujú za to, že vyjadríme svoj názor. Chcú sa totiž uistiť, že iní športovci budú až príliš vystrašení na to, aby prehovorili a povedali, čo si myslia.“

Z bývalého národného hrdinu je dnes vyhnanec, s ktorým je nebezpečné rozprávať sa či odfotiť. V súčasnosti si Sükür zarába na živobytie ako taxikár v Ubere aj ako predajca kníh. „Nikdy som v mojej krajine nič nelegálne neurobil. Ľudí som však rozrušoval tým, že som Hakan Sükür. Použili moje meno, aby zastrašili ľudí. Môžu poukázať na jediný zločin, ktorého som sa dopustil? Nie. Iba ma nazývajú zradcom a teroristom. Som nepriateľ vlády, nie však štátu a nášho národa. Milujem svoju krajinu.“

Zlý nápad, Mesut a Ilkay

Sükür sa vyjadril aj k náklonnosti súčasných futbalových hviezd k Erdoganovi. Ilkay Gündogan a Mesut Özil síce reprezentujú Nemecko, ale majú turecké korene. Na sociálnej sieti sa pochválili spoločnou fotkou s Erdoganom, čo vyvolalo kontroverzné ohlasy.

„Tá fotka nebol dobrý nápad. Mali by si ceniť krajinu, ktorú reprezentujú, teda Nemecko. Odporúčal by som Mesutovi s Ilkayom, aby sa pripojili k Erdoganovej Strane spravodlivosti a rozvoja. Potom by zistili, o čom tá strana v skutočnosti je.“