Oficiálne potvrdenie prišlo len krátko po tom, ako odloženie navrhlo hostiteľské Japonsko. Predseda vlády Šinzo Abe po telefonickom rozhovore s prezidentom MOV Thomasom Bachom zdôraznil, že pre pandémiu nového koronavírusu nehrozí úplné zrušenie podujatia. Podľa Abeho by sa mali OH uskutočniť najneskôr v lete 2021 ako dôkaz víťazstva sveta nad koronavírusom. "Navrhol som, aby sme ich odložili približne o rok. Prezident Bach stopercentne súhlasil," citovala Abeho agentúra AFP. V Tokiu sa malo predstaviť viac ako 11.000 športovcov z 206 krajín sveta, ktorí mali súťažiť v 33 športoch a 50 disciplínach.

"Lídri sa zhodli, olympijské hry v Tokiu poslúžia ako maják v týchto temných časoch. Olympijský oheň sa stane svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet momentálne nachádza, a preto zostane v Japonsku. Prezident Bach a predseda vlády Abe vyjadrili svoju starosť v súvislosti s pandémiou, ktorá výrazne zasahuje do prípravy športovcov. Počas veľmi priateľského a konškruktívneho rozhovoru ocenili prácu organizačného výboru aj boj Japonska proti koronavírusu," priniesol spoločné stanovisko MOV a organizačného výboru portál insidethegames.biz. Okrem samotných hier odložili aj štafetu s olympijskou pochodňou. Tá mala odštartovať vo štvrtok 26. marca na území prefektúry Fukušima. Olympijský oheň zatiaľ zostane vo Fukušime.

Nebude ani paralympiáda

Verdikt sa dotkol aj PH a plne ho podporil prezident Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) Andrew Parsons: "Je to absolútne správna vec. Zdravie a životy musia byť zakaždým prioritou číslo jedna. Usporiadanie žiadneho športového podujatia nie je v čase pandémie možné. Všetky zainteresované strany však musia určiť presné nové termíny OH a PH."

MOV dlho držal líniu, že OH sa napriek rozsiahlemu šíreniu koronavírusu, hromadnému rušeniu iných vrcholových podujatí a celosvetovým cestovateľským obmedzeniam uskutočnia v pôvodnom termíne 24. júla až 9. augusta. Špeciálne opatrenia či rokovania o preložení na neskorší termín neinicioval ani v polovici marca. Vedenie MOV preto čelilo veľkej kritike zo strany športovcov, úradov i samotných členov MOV. Tá sa postupne stupňovala, pridávali sa popredné národné výbory po celom svete a postupne zmenili svoj postoj aj organizátori. MOV prihliadal aj na ekonomické aspekty odkladu. Rozpočet OH je vyše 12 miliárd amerických dolárov, tri mali dať sponzori z Japonska. Jednou z možností bolo, že by sa OH konali bez divákov, čo by znamenalo stratu 800 miliónov USD. Odklad OH 2020 v Tokiu môže podľa analýzy stáť japonských organizátorov až 5,7 miliardy eur. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na japonských ekonomických expertov.

MOV prvýkrát potvrdil, že sa zaoberá odložením hier 22. marca a oznámil, že rozhodne do štyroch týždňov. Bol však pod tlakom, aby prišiel s verdiktom oveľa skôr. Na telefonickej konferencii sa zúčastnili aj prezident organizačného výboru Joširo Mori, ministerka pre OH Seiko Hašimotová či predstavitelia MOV John Coates, Christophe De Kepper a Christophe Dubi, ako aj tokijská guvernérka Juriko Koikeová. Tá informovala, že napriek ročnému posunu sa podujatie bude naďalej nazývať Tokio 2020, platí to aj pre paralympijské hry. Ide o prvé odloženie najväčšieho športového sviatku v histórii, doteraz došlo iba k ich zrušeniu počas svetových vojen, v rokoch 1916, 1940 a 1944. "V prvom rade - nehovoríme o zrušení. To je jasné. Získali sme konkrétny cieľ, usporiadať hry do leta 2021. Je to zároveň dôležitá informácia pre športovcov. Ide o veľké rozhodnutie," povedala Koikeová.

Prežili finančné krízyi bojkoty, ale vírus nie

V roku 1916 sa mala konať olympiáda v Berlíne, zmarila ju prvá svetová vojna. Letné a zimné hry v roku 1940 v Tokiu a 1944 v Londýne zhatila druhá svetová vojna. Ináč olympiády vo svojej 124-ročnej histórii prežili ďalšie vojnové konflikty, finančné krízy, dopingové škandály aj politické kontroverzie vrátane bojkotov (Montreal 1976, Moskva 1980, Los Angeles 1984). ZOH 1976 mali byť pôvodne v Denveri v USA, ale po zamietavom referende zaskočil rakúsky Innsbruck. Tmavou škvrnou boli OH 1972 v Mníchove pre teroristický útok na izraelskú výpravu.

V Japonsku evidovali k utorku vyše 1100 prípadov ochorenia COVID-19 a 42 mŕtvych. Celosvetovo je v 196 krajinách/územiach potvrdených viac ako 395.000 prípadov nákazy novým koronavírusom SARS-CoV-2, podľahlo mu vyše 17.200 osôb.