Ako ste prijali správu o smrti Diega Maradonu?

V mobile mi naskakujú správy z médií, o smrti Maradonu som sa dozvedel z rakúskeho denníka Heute. Keď som videl Maradonovu fotku, tušil som, že je mŕtvy. Túto správu mi potvrdili následne správy zo slovenských médií. Zarazilo ma to, je veľmi smutné, keď odíde človek ako on, ktorý robil futbalom radosť celému svetu. Po jeho posledných problémoch to mnohí čakali, ale Diegova smrť prišla skoro. Pri jeho životospráve už od čias aktívnej kariéry sa to však, bohužiaľ, dalo čakať.

Proti Maradonovi ste nastúpili v roku 1980. Mali ste o ňom nejaké informácie?

Vedeli sme o ňom, keďže Argentína predtým vyhrala majstrovstvá sveta do 20 rokov, Maradona bol kapitánom mužstva a bol vyhlásený za najlepšieho hráča šampionátu. Tréneri boli o ňom teda dobre informovaní, púšťali nám aj nejaké videá Maradonovej hry. Tušili sme, že je to hráč, ktorý má pred sebou veľkú kariéru, keď bude na sebe pracovať. V tej dobe na sebe veľmi pracoval, aby patril medzi najlepších hráčov na svete.

Maradona býval stredobodom pozornosti už počas predzápasovej rozcvičky. Bolo to tak aj pred zápasom proti ČSSR v 1980?

Všetci hráči sme boli pred zápasom vonku na ihrisku, hrali sme bago. Naraz 80-tisíc ľudí na štadióne začalo slabikovo kričať: Ma-ra-dona! Ma-ra-dona! Vtedy vyšiel z útrob štadióna malý hráčik, ja im hovorím pingpongista, okolo neho bolo 60-70 fotografov. Kým prišiel Diego na ihrisko, celý štadión zborovo doslova hučal: Ma-ra-dona.

Ako vyzerala jeho rozcvička?

Radostne si poskakoval, bolo vidieť, že má radosť z toho, že ide hrať futbal pred 80-tisíc ľuďmi. Všetci, vrátane najstarších hráčov v tíme, sa už dávno rozcvičovali a Maradona prišiel posledný, aby si vychutnal chorál zaplneného štadióna.

Aké bolo brániť Diega Maradonu?

Neprekvapím nikoho, keď poviem, že brániť ho bolo ťažké. V zápase ho mal Štambacher osobne brániť, ja som ho mal zabezpečovať. Keď však Maradona odskočil od hráča, ktorý ho bránil, prebral si loptu a bol čelom k vám, tieto situácie boli ťažko brániteľné. Brániť sa dal len vtedy, keď bol otočený chrbtom k vám. On si však loptu neprebral, ale len odklepol a odbehol preč. Nastala situácia, že Maradona prebral loptu čelom ku Štambacherovi, vďaka jeho výbušnej rýchlosti obehol jeho aj mňa, prišiel pred šestnástku, vystrelil ľavačkou do žrde, lopta sa odrazila naspäť k nemu a znova zakončil pravačkou. Bolo to úžasné, aké silné a doslova nabité mal nohy.

Ako vyzerali rýchlostné súboje s ním?

Mal úžasnú rýchlosť, najmä pri zrýchlení z miesta. Zdalo sa mi, ako keby som stál na stanici a rýchlik prebehol okolo mňa. Pre nás bol zápas proti Argentíne, ale aj ďalším juhoamerickým krajinám, veľká škola vďaka rýchlosti a ovládaniu lopty v podaní Juhoameričanov. Československo bolo tiež známe technikou a ovládaním lopty, ale výbušnosť sme nemali takú. Získavali sme však skúsenosti aj za morom a aj vďaka nim sme vyhrali majstrovstvá Európy v roku 1976 a o štyri roky sme boli tretí.

Čo Maradonu odlišovalo od ostatných futbalistov? Čo ho robilo výnimočným?

Hlavne rýchlosť, ktorú som spomínal, ďalej ovládanie lopty aj kopacia technika. Tým, že bol nízky, mal nízko ťažisko a zobrať loptu mu bolo náročné. Pre Maradonu nebol problém obísť dvoch-troch hráčov. Pustil sa do hociktorého mužstva, proti Anglicku zobral loptu na polovici ihriska až do brány a dal gól. Talenty ako Maradona, ale v jeho ére aj Pelé, Cruyff či Beckenbauer sa rodia raz za sto rokov.

Ako sa Maradonu dalo na ihrisku zastaviť? Čo na neho platilo?

Zastaviť sa ho dalo jedine faulom. Keď ste mu nedýchali na krk pri preberaní lopty, bolo zle. Bolo ťažké reagovať na jeho pohyb, útočiaci hráč je vždy myšlienkou dopredu. Proti Diegovi ste si museli pomôcť faulom, faulovať sme však mali prakticky zakázané, lebo každá jedna štandardka pred šestnástkou bola nebezpečná kvôli jeho kopacej technike. Faulovať ho v nebezpečnom území znamenalo pol gólu pre Argentínu, takže brániaci hráči sa ho báli faulovať.

Južanské typy sú temperamentné. Maradona si zrejme vytrpel dosť faulov, ako na ne reagoval?

Sú šikovní na nohách, niekedy ich ani nemáte možnosť trafiť. Vidíme to aj dnes na Messim, ktorého je často náročné aj sfaulovať. Sú dobre chránení aj rozhodcami, v našej ére to bolo tak isto. Rozhodcovia trochu chránili najväčšie hviezdy, takže na týchto hráčov sa hralo veľmi ťažko. Aj keď boli faulovaní, usmiali sa a išli ďalej. Bolo na nich vidieť, že majú radosť z futbalu, že chcú hrať futbal. Počas zimných zájazdov sme každú zimu ako reprezentácia chodili do Ameriky, ľudia tam nemali radi, keď ste faulovali. Človek sa teda snažil aj z dôvodu, aby si nepokazil meno, hrať čisto a nechcel zastaviť hráča zákerným spôsobom.

Záver kariéry, ako aj dlhé roky po nej, boli v Maradonovom prípade poznačené drogami. Ako ste vnímali jeho excesy a smutný osud?

Človek ho nevidel na vlastné oči a nie všetko je pravda, čo sa popísalo v novinách. Diego Maradona patril medzi futbalových bohémov. Patril medzi tých, ktorí si to všetko užívali. Maradona si však drogami veľmi poškodil nielen imidž, ale najmä zdravie. Šesťdesiat rokov je málo na športovca, aby odišiel na večnosť.