Ako dlho už pracujete na pozícii hovorkyne Slovenského futbalového zväzu?

Na pozícii hovorkyne Slovenského futbalového zväzu pracujem od mája 2017.

Čo predchádzalo vášmu príchodu na zväz, kde ste predtým pracovala?

Dostala som ponuku, na ktorú som v danom momente rozhodla pristúpiť. Potešilo ma to, pretože už som mala pocit, že by som sa chcela posunúť niekam ďalej. Predtým, ako som prišla na futbalový zväz som pracovala na pozícii šéfredaktorky športového oddelenia v denníku Plus JEDEN DEŇ.

Boli začiatky ťažké v novom prostredí?

Povedala by som to tak, že neboli jednoduché. Prostredie v bulvárnom denníku, v ktorom som pracovala predtým a terajšie na futbalovom zväze zdanlivo vyzerajú rovnako, pretože je to mediálna oblasť. V skutočnosti však tomu tak nie je a odlišnosti sú veľké. V danom momentne, keď som sem nastupovala, som netušila, koľko veľa vecí a projektov sa na zväze deje. Kým som sa zorientovala, tak to chcelo nejaký čas.

TU SA POZRITE NA SEXI HOVORKYŇU SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU

Ak by ste to mohli porovnať, v čom sú najzásadnejšie rozdiely v práci v bulvárnom denníku a na futbalovom zväze?

Práca v bulvári a na futbalovom zväze sa nedá veľmi porovnať. Z laického hľadiska môže vyzerať podobne, ale sú to dve diametrálne odlišné mediálne sféry. Podobné je to v tom, že človek musí organizovať ľudí na svojom oddelení. Keď som pracovala v denníku Plus JEDEN DEŇ, tak som bola na pozícii šéfky športu a teraz som vedúca PR oddelenia SFZ a hovorkyňa.

V čom vás najviac napĺňa práca na zväze?

Musím povedať, že ma baví vo všetkom. Dokonca by som povedala, že v istom smere je to pre mňa práca snov. Robím totiž v čisto vo futbalovom prostredí, v ktorom som aj vyrastala a mám ho v krvi, nakoľko môj otec Dušan Radolský je bývalý futbalový tréner. Nemal syna a ku mne sa správal ako k chlapcovi. Čiže sa tu cítim ako ryba vo vode. Keď som robila šéfredaktorku v športe, tak som musela riešiť všetky športy. Tu už je to zamerané čisto na futbal, ktorý mi bol vždy pre mňa najbližší.