Dva ciele počas choroby

V talianskom tíme sa po víťaznom Eure píše o viacerých hrdinoch, bol to však práve Vialli, ktorý bol podľa hráčov aj médií hlavným faktorom, ktorý počas zápasov poháňal tím a nabíjal ho energiou.

Bývalý hráč Sampdorie Janov, kde si zahral práve po boku Manciniho, ale aj Juventusu či Chelsea, zvládol sedemnásťmesačný boj s rakovinou pankreasu, poslednú dávku chemoterapie dostal v decembri roka 2019.

„Konečne sa môžem pozrieť do zrkadla, uvidím rásť vlasy, nemusím si ceruzkou kresliť obočie. Mám veľké šťastie v porovnaní s mnohými inými ľuďmi,“ hovoril Vialli po poslednej chemoterapii a priznal, čo ho motivovalo v zvládnutí ťažkej choroby: „Hneď, ako som sa dozvedel o mojej chorobe, popri ostatných cieľoch som mal dva veľké: žiť dlhšie ako moji rodičia a priviesť moju dcéru k oltáru.“

Pulóver pod košeľou

Sekundy po rozhodujúcom pokutovom kope v rozstrele finále EURO 2020 boli emotívne pre celé Taliansko, pre dvojicu Vialli – Mancini obzvlášť. „Náš vzťah siaha ďaleko za hranice priateľstva. Je pre mňa ako brat,“ vyhlásil Mancini o svojom asistentovi. Mancini strávil v Sampdorii Janov pätnásť rokov, Vialli osem, spolu boli pre defenzívy súperov obávanou dvojicou.

Mancini urobil z Vialliho asistenta v októbri roka 2019. „Roberto hovorí, že sme zostarli, ale toto azúrové dobrodružstvo nás drží mladých,“ glosoval Vialli.

Jeho príchod do reprezentácie na pozíciu asistenta trénera bol podľa talianskych médií svojím spôsobom terapia. Spôsob, ako prísť na iné myšlienky. Vialli priznal, že svoju chorobu sa spočiatku snažil skrývať.

„Zvykol som nosiť pulóver pod košeľou, aby nikto nič nezistil. Bude trvať nejaký čas, kým sa človek zbaví pocitu, že zakaždým, keď sa zobudí alebo ide spať s bolesťou hlavy či brucha, alebo so zvýšenou teplotou, si prestane myslieť: Bože môj, je to späť,“ hovoril Vialli.

Gianluca Vialli s trofejou pre majstrov Európy.
Gianluca Vialli s trofejou pre majstrov Európy.
Zdroj: getty images

Najdôležitejší faktor pre majstrov

Talianskemu tímu na oplátku priniesol obrovské skúsenosti aj spomínaný motivačný faktor. „Máme povinnosť zvíťaziť, ale predovšetkým rozdávať emócie, lojalitu a lásku k Taliansku, ale aj hrdosť a pokoru, pretože národný tím existuje už 120 rokov a tí, ktorí nosia reprezentačný dres, si ho len požičiavajú a neskôr ho musia vrátiť,“ prezradil jednu zo svojich myšlienok, ktorú v šatni opakuje hráčom.

Viacerí hráči z majstrovského tímu priznali, že to bol práve jeho príbeh a jeho osoba, čo motivovalo Talianov na ceste za titulom. „Je pre nás výnimočný. Je dôležité, aby to každý vedel. Každý deň nám ukazuje, ako žiť, ako sa správať. V akomkoľvek prostredí a v každej situácii. Je pre nás skutočným príkladom,“ povedal o Viallim obranca Alessandro Florenzi.

Podľa Federica Chiesu bolo dôležité, že v trénerskom tíme má Taliansko futbalové osobnosti, ktoré počas hráčskych čias dosiahli významné úspechy. „Dostávame množstvo dôležitých rád. Vialli a ďalší členovia trénerského tímu boli šampióni. To je mimoriadne dôležité pre náš výkon.“

Nechcený hosť sa snáď unaví

Po finále talianske médiá zaplavili články o Viallim ako o dôležitom faktore talianskeho úspechu. Samotný asistent trénera po turnaji viackrát hovoril o svojom príbehu aj o boji s chorobou, snaží sa byť príkladom a motiváciou nielen pre futbalistov Talianska, ale aj pre ľudí bojujúcich s podobne ťažkými osudmi.

„Je to nežiadúci spoločník, ktorý nastúpil so mnou do vlaku a ja som musel ísť ďalej. Dúfam, že jedného dňa sa tento nechcený hosť unaví a nechá ma pokojne žiť po mnoho rokov. Je ešte veľa vecí, ktoré chcem urobiť,“ hovorí Vialli a dodáva:

„Chcem inšpirovať ľudí. Chcem, aby sa na mňa niekto pozrel a povedal: vďaka vám som sa nevzdal.“