Slzy ronil aj kapitán Trnavy Mikovič. Legendárnemu trénerovi Spartaka dali posledné zbohom

Pohreb legendárneho trénera Spartaka. Slzy ronil aj kapitán Trnavy Mikovič

Legende Spartaka dali posledné zbohom: S Brunovským sa v slzách lúčil aj jeho žiak Mikovič

Je našim printovým editorom, ktorý preklápa a edituje obsah zo Šport24.sk pre denník Plus JEDEN DEŇ alebo Plus 7 dní. V médiách tvorí obsah už desiatky rokov. Je náš najskúsenejší člen tímu.

Gabriel Kopúnek

Pred cirkevným obradom mal k prítomným pozostalým a smútiacim príhovor prezident Spartaka Trnava Peter Macho. „Emil Brunovský ostane naveky zapísaný v srdciach priaznivcov trnavského futbalu. Bol to veľmi pokorný človek, vždy vystupoval skromne a kultivovane. Skrátka chlap, ktorý by mohol byť vzorom pre mnohých ako žiť a správať sa k svojmu okoliu. Imponoval mi aj tým, že po skončení kariéry ostal verný športovaniu a aj v pokročilom veku sa venoval atletike či cyklistike,“ opísal hodnoty zosnulej legendy.

Emil Brunovský pomohol ikonickému trénerovi Antonovi Malatinskému v druhej polovici 60. rokov vybudovať zlatý tím Spartaka, s ktorým sa v roku 1968 tešil z prvého majstrovského titulu. Rodák z Kaplny bol pritom futbalovým samorastom, no nikdy sa za to nehanbil. „Futbal som miloval a neriešil som, na akej úrovni som ho hral,“ často opakoval aj svojím zverencom v „béčku“ staršieho dorastu Spartaka, keď sa ponosovali, že namiesto prvej ligy museli ísť hrať treťoligový zápas. Odhodlanie a tvrdá práca mu napokon ako 22-ročnému otvorila dvere do druholigového klubu v Považskej Bystrici, kde hrával na pozícii pravého krídla.

Do trnavského Spartaka sa doslovne prekopal. „V roku 1964 Považská aj Trnava hrali druhú ligu a navzájom bojovali o postup do federálnej ligy. Keď sme hrali v Trnave, vyhrali sme 5:1 a ja som Spartaku strelil dva góly. Napokon postúpil Spartak, my sme skončili druhí. Na trénera Malatinského som však zapôsobil a dal mi ponuku prestúpiť do Spartaka. Neváhal som a v januári 1965 som už začal so zimnou prípravou pod vedením Toni-báčiho,“ zaspomínal v minulosti.

V drese Trnavy debutoval hneď v provom zápase jarnej časti ligy proti Slovanu Bratislava na jeho štadióne. „Pre mňa to bola prvoligová premiéra ako hrom. Hľadisko na Tehelnom poli zaplnilo 45-tisíc divákov a&nbsp;my sme vyhrali nad domácim rivalom 2:1. Hneď v&nbsp;ďalšom stretnutí, doma proti SONP Kladno (1:1), som si v&nbsp;Spartaku otvoril svoj gólový účet na ligovej scéne,“ opísal svoje začiatky v Spartaku.

Do Trnavy prestúpil aj napriek tomu, že ho spoluhráči v Považskej Bystrici od toho odhovárali slovami, že tam bude iba do počtu. Ich slová sa časom naplnili, keďže Brunovský bol vtedy po Valérovi Švecovi druhý najstarší hráč v tíme a po roku ho zo základnej zostavy vytláčali prichádzajúci mladíci ako Hagara, Farkaš či Dobiáš. Aj preto v lige počas štyroch sezón odohral len 39 zápasov. „Začal som ako útočník a skončil na kraji obrany. Aj ma to škrelo, ale nesťažoval som sa a poctivo trénoval. Bol som vždy prvou voľbou trénera, keď sa tímu nedarilo,“ konštatovala „večná“ dvanástka súpisky Spartaka Trnava, ako Brunovského často opisovali jeho súputníci.

„Tých jedenásť hráčov tvorilo tak pevnú kostru tímu, že ostatní boli skutočne už len náhradníci. Väčšinou to boli mladí chlapci, ktorí čakali na svoju príležitosť, a potom prebrali po nás tie miesta. Ale keď sme sedem rokov hrali v jednej zostave a sedem rokov sme doma neprehrali jeden ligový zápas, tak to asi niečo znamenalo,“ poznamenal najstarší žijúci člen majstrovského kádra Valér Švec, s ktorým sme po obrade prehodili zopár viet.

FOTO Emila Brunovského a z jeho pohrebu nájdete TU!

V tej dobe už bol Spartak Trnava vo futbalovom svete veľkým pojmom a tím Antona Malatinského a jeho nástupcov často chodieval na zájazdy po svete, aby propagoval futbal. V kádri nechýbal ani Emil Brunovský, ktorý absolvoval takéto tripy v Ázii, Afrike aj Latinskej Amerike. „Precestovali sme pol futbalovej zemegule a vždy sme sa stretávali s veľkým ohlasom a otázkou, kto nás naučil hrať taký futbal. Dnes sa už na tie zápasy niekedy nedá ani pozerať. Naše mužstvá, ktoré boli v popredí sveta, sú zrazu posledné. Niekde v spoločnosti je chyba,“ smutne konštatoval Valér Švec.

Z legendárneho tímu zostali už len dvaja

Brunovský ukončil futbalovú kariéru ako 33-ročný kvôli zraneniu. Neskôr pôsobil ako tajomník TJ Spartak Trnava a takmer dve desaťročia ako správca hlavného štadióna a tréningových ihrísk. Popritom sa venoval aj výchove mladých futbalistov či už ako tréner žiakov alebo dorastencov. Skúšal trénovať aj mužov v nižších súťažiach po okolí, ale to ho veľmi nenapĺňalo, keďže vôbec nebol konfliktný typ. „Emil bol nekonfliktný človek, úprimný, jednoduchý, no hlavne výborný futbalista a priateľ. Z tej starej partie sme ostali už len dvaja, ja a Stano Jarábek,“ podotkol Valér Švec, ktorý získal so Spartakom majstrovský titul ako hráč aj ako tréner. Legenda, ktorá sa v júli dožíva jubilea 90 rokov, si na spoluhráča zaspomínala aj vtipným momentom zo zápasu, keď sa rozhodol Brunovský spoza polovice ihriska vystreliť na bránu, ale lopta namiesto do siete letela vysoko nad. „Emil, čo blázniš!“ zakričal na neho tréner Malatinský z lavičky. A Brunovský mu s úsmevom opovedal: „Toni-báči, ale keby salla.“ A spoluhráči v tom momente išli do kolien.

Ako poznamenal v príhovore prezident Spartaka Peter Macho, Emil Brunovský bol športovcom telom i dušou. Azda najväčšou kuriozitou jeho života bolo, že hoci mal pod oknami bytu odstavenú škodovku Spartak, všade chodieval na starej rozheganej Ukrajine, aby bol stále v pohybe. Na bicykli chodieval aj na tréningy svojich posledných zverencov zo spartakovskej prípravky, ktorej členom bol vtedy aj súčasný kapitán Spartaka Martin Mikovič. Ten sa svojho prvého trénera nezabudol ani po rokoch a uslzený mu prišiel vzdať úctu aj na jeho poslednej ceste životom.

Legende Spartaka dali posledné zbohom: S Brunovským sa v slzách lúčil aj jeho žiak Mikovič

Gabriel Kopúnek

Súvisiace články

Bude hrať Pekarík v Budějoviciach zadarmo? Gólman Šípoš úprimne o meškajúcich výplatách v klube

Kmotrík odhalil pozadie Strelcovho prestupu: Tento tím dal najviac, prečo to nevyšlo?

Ružomberok spadol na úplne dno: Poviem vám, kde je problém a čo s tým, reaguje tréner Hrnčár

Legendárny tréner Juraj Benčík: Chôdza mi dala úspechy a vzala to najcennejšie

Boli sme za legendárnym Čobejom: Vďaka Lige majstrov si postavil dom. A dnes? To snáď nie!

Výber pre vás