Keď je niekto, kto sa stal z neznámeho trénera hrdinom, je to Trpišovský. Po postupe cez Kluž do základnej skupiny Ligy majstrov si zaspomínal na časy, keď mu ani len nenapadlo, že by mohol dosiahnuť takýto úspech.

„Ani neviem, čo mám povedať. Sme nesmierne šťastní a hrdí. Jedna vec sú ciele, druhá sny. Veď pred šiestimi rokmi som bol iba v tretej lige v Měcholupoch, teraz sme postúpili do Ligy majstrov. Je to obrovská úľava a zadosťučinenie práci, ktorú sme vlani v zime odštartoval,“ povedal Trpišovský po postupe.

Do roku 2013 trénoval Horní Měcholupy, potom prišiel kariérny postup, keď ho angažovala Viktoria Žižkov a následne Slovan Liberec. Od roku 2017 je trénerom Slavie Praha.

Radosť Slavie Praha po postupe cez Kluž.
Radosť Slavie Praha po postupe cez Kluž.
Zdroj: Facebook Slavia Praha

Nebolo to pre neho jednoduché. Do profesionálneho futbalu sa musel šplhať. Profesionálnu trénerskú licenciu mu zaplatil otec, Trpišovský sa k trénovaniu mužov pretĺkal cez prípravky a dorast. Popri trénovaní si privyrábal ako čašník v hoteli. V tej dobe trénoval dorast v Xaverove a zároveň robil asistenta v druhej lige.

„O ôsmej ráno som otváral, o desiatej som bežal na tréning áčka, potom naspäť do práce, o piatej na tréning s dorastom, potom znovu do práce. Večer domov a o štvrtej ráno budíček – išiel som zamknúť herňu, pretože som bol jediný, kto mal kľúče,“ spomínal Trpišovský na ťažké časy.

Na ružiach nemal ustlané ani potom, ako sa dostal k pozícii hlavného trénera Viktorie Žižkov, ktorá bola farmou klubu Horné Měcholupy. Čakali ho tam katastrofálne ekonomické podmienky, hráči nedostávali výplaty. Ako popisuje blesk.cz, v týchto časoch mala Viktorka k dispozícii na tréning len tri lopty. Trpišovský urobil veľké gesto: klubu požičal peniaze, niektorým hráčom požičal, aby mali z čoho platiť podnájmy. Otrasné podmienky ho donútili k radikálnym krokom, ako keď s hráčmi trénoval v parku.

Trpišovský trénoval počas pôsobenia v Žižkove s hráčmi v parku.
Trpišovský trénoval počas pôsobenia v Žižkove s hráčmi v parku.
Zdroj: WeAreZizkov/Cesky fotbal pro fanousky FB


Dnes považuje tieto časy za veľkú školu, mladý tréner dal dokopy výbornú partiu a ukázal, aký potenciál v ňom drieme. „Hráči chodili do práce, futbal bol pre nich vlastne hobby. Naučilo nás to, aby sme si všetko vážili. Robili sme futbal na kolene, bola to veľká škola. Prospelo nám to. Klubu som požičiaval peniaze. Dávali sme dokopy financie, aby sme vôbec mohli dohrať sezónu. Raz za tri mesiace nám prišla výplata. Trénovali sme a namiesto toho, aby sme za to pravidelne dostávali peniaze, sme ich do toho vrážali.“

V roku 2015 Trpišovského zlanáril Liberec, s ktorým trápil najväčších favoritov v lige a v Európskej lige doviedol klub do základnej skupiny. Po dvoch rokoch v tomto klube ho zlanárila Slavia Praha, kde nahradil Jaroslava Šilhavého. Opäť pred ním stála výzva, ktorej sa však Trpišovský nezľakol.

„Chcem hrať totálny futbal,“ hovoril presvedčivo v prvom rozhovore. Chvíľu mu trvalo, kým presvedčil fanúšikov, veľkému obdivovateľovi Jürgena Kloppa sa to napokon podarilo. Rovnako ako Nemec aj Čech je známy nosením svojej povestnej šiltovky. „Patrí ku mne už osemnásť rokov. Nosím ju z praktických dôvodov: chráni ma pred slnkom a dažďom. Pomáha mi byť sám sebou: napríklad pri zápasoch u súpera na mňa fanúšikovia pokrikujú, ale so šiltovkou na hlave zostávam vo svojom svete,“ vysvetlil prozaické dôvody Trpišovský.

Nemca nepripomína len šiltovkou, ale aj ofenzívnym herným prejavom a otvorenými vyjadreniami. „Keď som mal sedemnásť rokov, hral som futbal a zároveň som bol veľký fanúšik. Najviac ma mrzelo, keď som počul hovoriť hráčov či trénerov a nič som sa od nich nedozvedel. Všetci boli frázovití, to mi neskutočne vadilo. Chcem vždy ľuďom niečo ponúknuť, aj keď sa to niekedy otočí proti mne,“ vyhlásil Trpišovský.

Od trénera a čašníka v jednej osobe, ktorý zachraňoval pôžičkami klub, sa dostal až do Ligy majstrov, kde bude šiť taktiku na Lionela Messiho z Barcelony, Inter Miláno s Milanom Škriniarom, ale aj elektrizujúcu atmosféru zaplneného štadióna v Dortmunde. Z psychicky vyčerpaného trénera v Žižkove sa stal človek, ktorý si futbal užíva.

„Niekedy to bolo časovo náročné a pracovne zložité, ale všetky problémy ma skôr posilnili. Oveľa viac si uvedomujem, aké krásne je živiť sa tým, čo vás baví a mať na to čas. Desať rokov som popri trénovaní chodil do práce, futbalom by som sa neuživil. Spätne ďakujem tým, ktorí mi vtedy dali prácu a zároveň umožnili trénovať.“