Navštívili sme Juraja Čobeja: Za milióny z Ligy majstrov postavil dom. A dnes? To snáď nie...

Boli sme za legendárnym Čobejom: Vďaka Lige majstrov si postavil dom. A dnes? To snáď nie!

Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Rodák zo Stropkova bol na začiatku milénia pevnou súčasťou Artmedie Petržalka. Do bratislavského klubu prišiel z&nbsp;Bardejova počas sezóny 1998/99. „Bardejov v&nbsp;tom čase krachoval, hlavní sponzori odišli a&nbsp;v&nbsp;tabuľke sme boli poslední. Ozval sa petržalský klub, slovo dalo slovo a&nbsp;dohodli sme sa. Po príchode do Bratislavy viedla jedna z&nbsp;mojich prvých ciest do kancelárie vtedajšieho prezidenta klubu Ivana Kmotríka. Opýtal sa ma, aké mám dlhy, následne mi dal peniaze, všetko som si vyplatil a&nbsp;o&nbsp;pár dní na to som už chytal za Petržalku prípravný zápas,“ opísal Juraj Čobej prvé dni v&nbsp;hlavnom meste.

Časom sa v&nbsp;Bratislave rozkukal, vystriedal viacero bývaní, no najmä sa stal, s&nbsp;výnimkou polročnej anabázy v&nbsp;konkurenčnom Slovane, neodmysliteľným členom kádra Artmedie. „Boli to nádherné časy, no pochopiteľne, že najradšej spomínam na účinkovanie v&nbsp;Lige majstrov. Na to sa ani nedá zabudnúť. Keď sa na jeseň podarilo Slovanu postúpiť do hlavnej fázy tejto prestížnej súťaže, neustále a&nbsp;z&nbsp;každej strany mi to ťaženie s&nbsp;petržalským tímom ľudia pripomínali,“ pokračoval Čobej, ktorý za svoje zázračné zákroky vyslúžil prezývku šaman.

Mohol byť gólový hrdina

Zázračné výkony však v&nbsp;sezóne 2005/06 podával celý tím. V&nbsp;predkolách zdolali vtedajší zverenci Vladimíra Weissa postupne kazašský Kairat Almaty (0:2 vonku, 4:1 po predĺžení doma), škótsky Celtic Glasgow (5:0 d, 0:4 v) i&nbsp;srbský Partizan Belehrad (0:0 d, 0:0 a&nbsp;4:3 po 11 m v). „Každý z&nbsp;tých zápasov mám stále v&nbsp;živej pamäti, všetky tri predkolá boli riadne nerváky,“ vrátila sa myšlienkami 20 rokov dozadu opora Bratislavčanov. &nbsp;

Následne ku každému jednému dvojzápasu pridal Čobej nejakú zaujímavosť. „V&nbsp;odvete s&nbsp;Kairatom som mohol dať aj gól. V&nbsp;záverečných minútach som bežal do päťky, lebo sme museli skórovať. Po rohu som mal loptu už skoro na hlave, pomaly som ju videl v&nbsp;sieti, no Paľo Staňo ju predo mnou hlavou šuchol a&nbsp;bolo po oslavách. Utekal som späť na polovicu, kde som sa k&nbsp;nej po odkope súpera opäť dostal, prihral som ju Braňovi Fodrekovi, ktorý ustál súboj a po jeho centri napokon Staňo vsietil postupový gól.“

Boyu psychicky ovplyvnil

Artmedia v&nbsp;prvom zápase ďalšieho predkola zdolala doma Celtic Glasgow 5:0 aj vďaka hetriku Halenára, a&nbsp;hoci mu v odvete podľahla 0:4, išla ďalej. „Priznám sa, že po stretnutí v&nbsp;Škótsku som sa netešil. Áno, postup bol po postup, ale neprišlo mi vhodné, aby som po takom výsledku skákal od radosti,“ povedal na rovinu Juraj Čobej. So spoluhráčmi ho tak čakala posledné prekážka na ceste do skupinovej fázy LM. „S Partizanom Belehrad sme uhrali v&nbsp;domácom prostredí bezgólovú remízu a&nbsp;rovnaké skóre bolo v&nbsp;odvete aj po predĺžení.“

O&nbsp;ich ďalšom osude tak rozhodovali strely zo značky pokutových kopov. „Jedenástka sa nedá chytiť, ale dá sa psychicky ovplyvniť jej exekútor, najmä keď je labilnejší. Otvorene poviem, že Boya, ktorý kopal predposlednú jedenástku za Partizan, bol síce tmavej pleti, ale v&nbsp;tom momente bol bledý, normálne sa triasol.“

„Toho som úplne zmiatol a&nbsp;následne kopol loptu presne tam, kam som chcel a&nbsp;aj vďaka tomu sme išli ďalej,“ pokračoval dnes už 53-ročný Juraj Čobej, ktorý si náramne užil aj zápasy v&nbsp;skupinovej fáze najprestížnejšej klubovej súťaže na svete, v&nbsp;ktorej boli súpermi Artmedie Inter Miláno (0:1 d, 0:4 v), FC Porto (3:2 v, 0:0 d) a&nbsp;Glasgow Rangers (0:0 d, 2:2 v).

Pochopiteľne, že počas tejto sezóny si zarobil najviac. „V tom čase som mal zmluvu na 62-tisíc korún plus nejaké bonusy za víťazstvá v&nbsp;lige. Čo sa týka Ligy majstrov, bola to jednoduchá matematika. Za postup cez Kairat sme mali 150-tisíc korún na hlavu, cez Celtic a&nbsp;Partizan po 300-tisíc, za výhru v&nbsp;skupine Ligy majstrov taktiež 300-tisíc a&nbsp;za remízu po 150-tisíc korún. Dokopy som za ten rok podával daňové priznanie na tri milióny, za čo som si v&nbsp;bardejovskej časti Dlhá lúka postavil dom,“ povedal na rovinu.

Vďaka heroickým výkonom v&nbsp;pohárovej Európe sa stal na Slovensku jedným z&nbsp;najpopulárnejších športovcov. „Musel som začať všade chodiť autom, pretože akonáhle som išiel napríklad električkou, zakaždým som meškal. Ľudia sa chceli so mnou fotiť, rozprávať, bol som naozaj známy. Napriek tomu som ostal tým istým Jurajom Čobejom ako predtým,“ pokračoval bez jedného centimetra dvojmetrový chlapisko, o&nbsp;ktorého sa začali zaujímať zahraničné kluby. „Hovorilo sa niečo o&nbsp;Brazílii, ale napokon som prestúpil akurát tak na bratislavské Kramáre...“ &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Odpadol pri nákupe papriky

Tri dni po poslednom zápase v&nbsp;pohárovej Európe, ktorý odohrali Petržalčania 6. decembra 2005, sa totiž jeho život otočil o&nbsp;180 stupňov. „Bol som už doma v&nbsp;Bardejove a&nbsp;chystal som sa Stropkova, kam ma pozvali na jednu futbalovú slávnosť. Ako som si sadol do auta, volala mi mama, že zabudla kúpiť papriku. Išiel som teda do obchodu a&nbsp;tam som odpadol. Previezli ma do Bratislavy, kde som absolvoval sériu vyšetrení, ktoré odhalili nádor v&nbsp;mozgu.“

Ten našťastie nebol zhubný. „Ale bol na zlom mieste, len stotinu milimetra od pohybového centra. Musel som tak podstúpiť komplikovanú operáciu pod režisérkou taktovkou pána profesora Juraja Šteňa, ktorá mi zachránila&nbsp;život,“ odvíja niť spomienok Čobej, ktorý chodí v&nbsp;súčasnosti pravidelne na magnetickú rezonanciu. „Tomu sa už nevyhnem do konca života, pretože sa mi to môže kedykoľvek vrátiť,“ ozrejmil.

O tom, že sa raz vráti medzi tri žrde, nechceli lekári ani počuť, ale on si išiel svoje. „Doktori tvrdili, že chytať nemôžem, no ja som stále opakoval, že chytať budem. Napokon som ten súhlas dostal, pár zápasov som dokonca odchytal ešte aj v&nbsp;najvyššej súťaži a&nbsp;symbolicky som nastúpil aj na prípravný reprezentačný duel proti Belgicku v Trnave. To som však už nosil na hlave čiernu prilbu. Robili mi ju na mieru na spôsob jedného novozélandského ragbistu, ktorý s&nbsp;ňou hrával po tom, čo mal prasknutú lebku,“ vysvetlil Čobej.

Čaká ho operácia srdca

Legendárny brankár, ktorého detským vzorom bol Belgičan Michel Preud'Homme, zavesil kopačky definitívne na klinec v&nbsp;roku 2011. „Nejakú dobu po hráčskej kariére som trénoval, ale zadarmo sa to stále robiť nedá. Pridružili sa k&nbsp;tomu zdravotné problémy, už dlhší čas ma neposlúcha srdiečko, kvôli čomu beriem dosť liekov. Mám za sebou už aj jednu operáciu, druhá ma čaká v&nbsp;marci v Šaci. Má ísť o&nbsp;nejakú novú metódu, absolútne netuším, o&nbsp;akú, no budem v&nbsp;úplnej narkóze, takže prirodzene, že mám z&nbsp;toho rešpekt,“ zhlboka sa nadýchol Čobej, ktorému sa po päťdesiatke začali ozývať aj kolena či chrbát.

Keďže z&nbsp;futbalu zišlo, už nejaký ten piatom je zamestnaný v bardejovskom mestskom podniku služieb Bapos. „Vstávam o&nbsp;pol piatej ráno, v&nbsp;lete kosím s&nbsp;krovinorezom, v&nbsp;zime pílime, orezávame a&nbsp;štiepkujeme stromy, a&nbsp;celkovo mám na starosti údržbu. Nedávno mi zvýšili plat, no stále to nie je ani zďaleka tisícka v&nbsp;hrubom, ale nesťažujem sa. Po robote idem domov, najem sa a&nbsp;odpočívam. Keď sa oteplí, motám sa v&nbsp;záhradke, pričom pestujem skoro všetko, akurát k&nbsp;exotickému ovociu som sa ešte nedostal. Možno tým otepľovaním príde čas aj na to,“ povedal s&nbsp;úsmevom.

Zápasy Slovana nemal kde pozerať

Po petržalskej Artmedii si z&nbsp;našich kluboch zahrala hlavnú fázu Ligy majstrov aj MŠK Žilina a&nbsp;naposledy Slovan Bratislava. „Zápasy belasých som v&nbsp;televízii nesledoval, nemal som kde. Bohužiaľ, nemám na to programy a&nbsp;kvôli jednému zápasu raz za čas nebudem platiť osem eur mesačne. Nezarábam až tak dobre...,“ vysvetlil Juraj Čobej.

Legenda petržalskej Artmedie má doma dve dcéry – devätnásťročnú Ninu a&nbsp;o&nbsp;štyri roky staršiu Soňu. „Mladšia hrávala futbal, bola aj vo výbere Slovenska, ale bohužiaľ sa zranila. Polroka sa s&nbsp;bolesťami premáhala, no mala posunutú panvu a&nbsp;už sa k&nbsp;futbalu nevrátila. Ako stopérka nechodila do súbojov, a&nbsp;tým pádom to nemalo zmysel,“ prezradil Čobej, ktorý si naposledy zachytal pred Vianocami na jednej exhibícii, ale viac si už netrúfa.

Boli sme za legendárnym Čobejom: Vďaka Lige majstrov si postavil dom. A dnes? To snáď nie!

Výber pre vás