- V rozhovore s Marekom Rodákom st. sa dočítate:
Prečo je jeho syn psychicky odolný a ako to dokázal už v prípravke?
Prečo jeho syn zvolil cestu hosťovaní v nižších súťažiach namiesto odchodu do inej krajiny?
Aké sú brankárske prednosti jeho syna v čom sa potrebuje zlepšiť?
Čo musel jeho syn zvládnuť v 5. lige, kde hosťoval?
Je jeho syn pripravený na psychicky najťažšiu ligu sveta Premier League?
Ako Rodákovci oslavovali postup Fulhamu do Premier League?
Kam to jeho syn môže dotiahnuť?
Mareka ste trénovali do 16 rokov, potom odišiel do Anglicka. Bolo na ňom badať nevídaný brankársky talent už v detstve?
Už od útleho veku, keď som ho zobral na ihrisko, som na Marekovi videl, že má niečo v sebe. Keď som ho dal do futbalovej prípravky, videl som, že má veci, ktoré by mal mať brankár. Marek tam trénoval so staršími chlapcami a mal jednu dobrú vlastnosť, že sa nebál. Nebál sa lopty, ani starších chlapcov a ich tvrdých striel, ktoré ustál. To boli dôležité momenty, lebo už vtedy som videl, že sa nebojí lopty. Hlavné bolo, že on sám sa postavil do brány a chcel chytať, nechcel hrať v poli.
Aké sú Marekove silné stránky v bráne a v čom by, naopak, potreboval ešte zabrať a zlepšiť sa?
Marek je komplexný brankár. Je veľmi silný v súboji jeden na jedného. V Anglicku však potrebujete mať všetko – tajming, čítanie hry a ďalšie veci, Marek ich v sebe má. Čo sa týka nejakého priestoru na zlepšenie, teraz to je už len o tom, že by sa mal posúvať v detailoch.
Čo si pod pojmom detaily máme predstaviť?
Dá sa povedať, že mám na mysli dôkladnú prípravu na každý zápas, hru nohami a podobné veci. Preto hovorím, že ide o detaily, lebo čo sa týka kvality ako takej a výkonov, tie už druhá liga preverila, ale stále sa je v čom zlepšovať.
Aj vy ste boli v minulosti futbalovým brankárom. Čo zdedil Marek po vás?
Určite niečo po mne zdedil, Marek však je momentálne oveľa ďalej, ako som bol ja. V mnohých veciach však je podobný mne. Tiež som bol silný v súboji jeden na jedného, vtedy mal súper problém dať mi gól, v tajmingu som bol tiež dobrý.
V 16 rokoch odišiel Marek do Fulhamu. Odsúhlasili ste mu tento krok alebo ste odporúčali niečo iné?
Asi pred rokom sme sa dostali na zápas Premier League, vtedy som sa opýtal Mareka, či chce niekedy chytať v tejto súťaži. Jasne mi odpovedal, že áno. Jeho sen bol odjakživa chytať v Premier League. Keď prišla v 16 rokoch ponuka z Anglicka, vo Fulhame Mareka vyskúšali a hneď ho chceli, tak sme iné krajiny ani neriešili a podpísali sme zmluvu. Už keď mal Marek 16 rokov, vedel som, že sa potrebuje posunúť inde, čo sa týka podmienok, Anglicko nám v tomto vyhovovalo najviac.
Marek putoval na viaceré hosťovania do nižších súťaží, iní brankári by možno skúsili radšej prestup do inej krajiny, kde by boli v najvyššej súťaži jednotkou. Prečo sa rozhodol zostať v Anglicku a čo ste mu radili?
Priznám sa, že sme sa pohrávali aj s myšlienkami vyskúšať futbal v inej krajine. Ja osobne som však bol zástancom toho, aby Marek zostal v Anglicku. Radili sme sa s manažérmi, Mareka poznali v Anglicku veľmi dobre, už v dorasteneckom veku si tam urobil svoje meno, bol na očiach klubu aj trénerov. Aj klub preferoval možnosť, aby Marek zostal v Anglicku. Majú tam tendenciu posielať mladých futbalistov do nižších líg, aby ich mohli sledovať, mali ich viac na očiach a aby boli futbalisti v lepšom kontakte s mužstvom. Po zvážení všetkých pre a proti som bol rád, že si Marek zvolil túto cestu. Nebál som sa o neho, lebo som vedel, že je veľmi silný po fyzickej aj psychickej stránke.
Marek viackrát spomínal, že Anglicko nechcel opustiť. Čo ho tak lákalo, resp. láka na tejto krajine a na anglickom futbale?
Myslím, že Anglicko mu vyhovuje či už po športovej stránke, ale aj životným štýlom. Anglicko je kolíska futbalu, Premier League je najlepšia futbalová liga na svete, nebolo teda prečo odchádzať z tejto krajiny.
Sledovali ste Marekove zápasy v nižších ligách počas hosťovaní? Ako vyzerá futbal v nižších anglických súťažiach a ako sa s ním Marek dokázal vyrovnať?
Vo veku, v ktorom Marek pôsobil na hosťovaniach, sme vedeli, že zápasy pre neho nebudú ľahké. Videl som ich na vlastné oči, sledoval som Marekove výkony. Zápasy v týchto ligách pre brankára znamenajú veľa vzdušných aj osobných súbojov. Nemal to teda jednoduché, ale vyrovnal sa s tým. Kam prišiel, tam to aj on svojimi výkonmi pozdvihol. Nebola to ľahká cesta, ktorú Marek absolvoval, ale o to je silnejší po fyzickej aj mentálnej stránke.
Dávate Marekovi rady? Zvykne vás ešte počúvať?
Samozrejme, analyzujeme spolu jeho zápasy. Povieme si, čo bolo zlé a čo bolo dobré. Keď vidím, že by sa mal Marek na niečo viac sústrediť počas týždňa pred najbližším zápasom, ktorý prichádza, tak mu to pripomeniem. Snažíme sa komunikovať tak, aby sme si pomohli.
Tréner Fulhamu Scott Parker o Marekovi vyhlásil, že je psychicky odolný a dokázal sa po zápasoch, v ktorých chyboval, veľmi rýchlo otriasť. Po kom to má? Snažili ste sa Marekovi nejakým spôsobom vštepiť psychickú odolnosť?
Odmalička trénoval so staršími chlapcami a nebál sa, takže už tam som videl, že je mentálne silný. Keď v žiackom veku hráte s o dva roky staršími, je to poriadny rozdiel. Prišiel jeden zápas, keď Marekovi nevyšiel prvý polčas, dostal asi štyri góly. Cez polčas som si ho zavolal a povedal som mu: pozri, polčas je za tebou, teraz príde druhý a vychytaj to, možno sa výsledok obráti. Videl som, že keď sa po zmene strán postavil do brány, bol úplne inak nastavený, vychytal súpera a výsledok sa otočil. Takže už v tomto veku som videl, že je v týchto veciach silný, vie ustáť náročnú situáciu.
Videl som Marekove zápasy za Fulham v dorasteneckom veku, keď opäť hral proti starším hráčom, ktorí boli už profesionáli. Ako 16-ročný chytal ťažké zápasy a dokázal ich ustáť. Po všetkých náročných zápasoch sa to na neho nabaľovalo a čím ďalej, tým bol silnejší. Aj keď mu vo Fulhame nevyšiel zápas, povedal som mu: tento zápas je za tebou, máš celý týždeň pred sebou, aby si tvrdo trénoval, lebo príde ďalší a musíš ukázať trénerovi, že si silný. A Marek to veru dokázal.
Premier League je iný level ako Championship (druhá anglická liga, pozn. red.), aj najlepší hráči často nezvládnu tlak, ktorý so sebou táto súťaž prináša. Je podľa vás Marek dostatočne psychicky odolný a pripravený na túto súťaž?
Keďže viem, akými zápasmi si Marek prešiel, vôbec sa o to nebojím a určite je pripravený po oboch stránkach a teší sa na Premier League. Ja verím, že urobí ďalší krok dopredu na ceste za splnením svojho sna a postúpi ďalej v kariére.
Marek sa v tejto sezóne stal hviezdou Fulhamu, vybudoval si skvelé meno. Nezmení ho sláva? Musíte ho trochu krotiť?
Čo sa týka týchto vecí, Marek ostáva taký istý, ako bol predtým. S týmto nemá problém. Stále je to ten istý skromný chlapec.
Určite ste sledovali play off o postup do Premier League. Ako ste prežívali zápasy a hlavne posledný proti Brentfordu? Tlačili ste po prvom góle Fulhamu v predĺžení čas očami?
Pozerali sme, samozrejme, každý zápas play off. Držali sme Marekovi palce a chytali sme aj za neho očami. (smiech) Poznal som Brentford, takže som vedel, že finále play off bude veľmi ťažký zápas. Vedel som, že kto dá prvý gól, ten vyhrá zápas a postúpi do Premier League. Podarilo sa to napokon Fulhamu.
Ako ste doma oslavovali postup po záverečnom hvizde?
Samozrejme, že sme si v kruhu rodiny otvorili šampanské, Marek nám zavolal cez videohovor priamo zo štadióna. Veľmi sme sa tešili a bolo nás aj počuť. (smiech)
Čo chystáte s Marekom po príchode domov?
Určite urobíme nejakú oslavu, nejakú spoločnú opekačku, na ktorej posedíme spolu a pospomíname. Dlho sme neboli spolu, takže si to užijeme.
Kam to môže Marek podľa vás dotiahnuť?
Jeden sen sa Marekovi splnil, ale ďalšie sú pred ním. Verím, že ešte môže dosiahnuť viac, čo sa týka klubovej aj reprezentačnej úrovne. Na oboch má toho pred sebou veľa. Hlavne mu prajem, aby bol zdravý a nech si ide za ďalším svojím snom a ďalším cieľom. Nech mu to vyjde.
