Šport24.sk

K jeho nástupcom možno zaradiť ďalšieho Slováka Ronalda Paradeisera, ktorý sa stal pojmom aj u našich susedov. Medzi najväčšie hviezdy MMA z oboch strán rieky Moravy ho vybrali fanúšikovia tohto športu aj čitatelia nášho webu v ankete, v ktorej sa stále môžete zapojiť do súťaže o limitovanú edíciu Goral VODKY MASTER so špeciálnym MMA vizuálom.

Rodák z Dunajskej Stredy Attila „Pumukli“ Végh (39) vyrastal v Gabčíkove a začínal ako mnoho ďalších ako zápasník. Tomuto športu sa venoval do 5 do 16 rokov, potom presedlal na Kempo karate. Aj v tomto športe dosiahol množstvo titulov vrátane jedného svetového a jedného európskeho titulu. Vo svojej divízii 14-krát vyhral majstrovstvá Maďarska.

Profesionálny debut v MMA absolvoval v marci 2008 a prvý rok nepoznal premožiteľa vo všetkých 9 dueloch. Pokoril ho až o rok neskôr v divízii KSW (Konfrontacja Sztuk Walki) Poliak Lukasz Jurkowski, no prvé tri roky v tomto športe zavŕšil ziskom titulu majstra Európy v MMA v rámci World Free Fight Association, keď vo februári 2010 v chorvátskom Karlovci zdolal v 3. kole v zápase o titul Aleksandera Radosavljevica.

Aj toto víťazstvo mu koncom roka 2011 otvorilo dvere do prestížnej organizácie Bellator, v ktorej súťažil v poloťažkej váhe. Najprv vyhral letný turnaj Bellator 2012 Summer Series Light Heavyweight Tournament a v roku 2013 sa stal šampiónom Light Heavyweight organizácie Bellator. V marci 2014 sa stretol s vtedajším dočasným šampiónom poloťažkej váhy Bellator Emanuelom Newtonom v súboji o zjednotenie titulu, no tento boj prehral a následne v auguste 2014 z Bellatoru odchádza.

Ani ďalšie obdobie mu nebolo súdené ochutnať pocit víťazstva. V máji 2015 prehral v súboji o titul KSW šampióna poloťažkej váhy v Gdansku s Goranom Reljićom, o rok neskôr nestačil v Moskve v boji o titul M-1 Global šampióna ťažkej váhy na Alexandra Volkova. Ani tretí pokus o zisk titulu mu nevyšiel, keď toho istého roku v Petrohrade podľahol Viktorovi Nemkovi.

Ani táto športová kríza Végha nepoložila. Tvrdo na sebe pracoval ďalej a úspechy sa napokon dostavili, a to v organizácii Okragon. Najskôr v júli 2017 zdolal Paula Byrneho, potom v novembri Travisa Fultona a tretiu výhru si pripísal na konto v novembri 2018, keď pokoril aj Maiquela Falcãoa. O neporaziteľnosť ho pripravil až Virgil Zwicker v júni 2019, no ešte v tom roku si chuť napravil na Oktagon 15 9.&nbsp;novembra 2019 v Prahe, kde KO úderom zdolal českú legendu Karlosa Vémolu. V odvete o necelých päť rokov mu to však Vémola vrátil, keď na pamätnom Okragone 58 Végha „uškrtil“ a vzal si späť opasok.

To už ale Végh nastupoval po zrejme nedostatočnej príprave na duel, keďže sa v posledných rokoch viac venuje trénerstvu vo svojom trnavskom centre SFG. Jeho zverencami sú aj Ľudovít Klein a Martin Buday.

Ronald „Rony“ Paradeiser (27) je mimoriadne talentovaný a pokorný fighter, ktorý už má na&nbsp;svojom konte niekoľko cenných skalpov. Rodáka z Gbiel označujú aj ako slovenská MMA kométa, ktorý bojuje v ľahkej váhe. Okrem toho sa živí aj ako osobný tréner thajského boxu.

Hoci v detstve koketoval s futbalom, prestal sa mu venovať, keďže tréner o ňom tvrdil, že nemá dostatok talentu. Tak sa ako 6-ročný začal venovať karate, ktoré ho okamžite oslovilo. Vďaka nemu získal skvelé základy pre správny postoj v súbojoch v profesionálnom ringu.

MMA ho zlákalo v šestnástich rokoch, keď prišiel študovať strednú školu do Bratislavy. Hneď na prvom tréningu si stanovil jasný cieľ: do roka nastúpiť na prvý zápas. Podarilo sa mu to omnoho skôr, ako pôvodne plánoval. Napokon svoju amatérsku kariéru zakončil bilanciou 5-0.

Po necelých piatich rokoch zamieril medzi profesionálov. Vyniká predovšetkým svojou výškou, vďaka ktorej si od súperov udržuje potrebnú vzdialenosť. Športoví komentátori často označujú Ronyho údery ako „chirurgicky presné“, čo dokonale vystihuje jeho nebezpečný postoj. Zdobia ho aj&nbsp;skvelé a&nbsp;presne mierené headkicky. On sám seba považuje za&nbsp;stand-up fightera a s obľubou využíva prvky z thajského i klasického boxu.

K pamätným zápasom v klietke Oktagonu určite patrí brnenský súboj Paradeisera s Karolom Ryšavým v septembri 2020, ktorého víťaz sa mohol v nasledujúcom zápase uchádzať o titulový opasok ľahkej váhy. V očakávanom a ostro sledovanom dueli Paradeiser dominoval a svojho súpera po pár sekundách dostal na zem a tam ho doslova uškrtil.

Následne sa v januári 2021 v dueli o titulový zápas ľahkej váhy postavil proti legendárnemu Ivanovi Buchingerovi, ktorý tento duel aj vyhral. V odvete o dva roky neskôr v Ostrave mu to však vrátil aj s úrokmi. Veterána zmlátil v troch kolách natoľko, až musel odstúpiť. Paradeiser zvíťazil v zápase o titul po technickom knokaute.

Kým však došlo k tomuto revanšu, Paradeiser získaval skúsenosti v iných súbojoch. V dueli o dočasný titul vo februári 2022 síce nestačil na Losene Keitu, s ktorým prehral na body po 5-kolovej krvavej bitke, no potom si poradil s Iamikom Furtadom, Felie da Silva Maiaom i Andrewom Fischerom.

V tomto roku sa Rony Paradeiser v pozícii divízneho šampióna Okragonu predstavil v marci v osemfinále nového ročníka európskej MMA ligy majstrov Tipsport GameChanger proti Nemcovi s tureckými koreňmi Attilovi Korkmazovi. Vo vyrovnanom zápase Rony napokon po troch kolách zvíťazil tesne na body po „split decision“.

V bratislavskom štvrťfinále si to v júli rozdal s Danielom Torresom, ktorý patrí k najlepším postojárom vo svojej váhe. Slovenský bojovník sa však na zápas s Rakúšanom veľmi dobre pripravil, a po troch kolách ho doviedol do&nbsp;víťazného konca na&nbsp;body.

Legenda MMA Attila Végh už má ďalšieho nasledovníka: Do popredia sa prebíja Paradeiser!

Výber pre vás