V USA začína počet nakazených a mŕtvych stúpať závratným tempom, no vláda zaviedla prísnejšie opatrenia len pred pár dňami. Ako tam vyzerá súčasná situácia?

„Vnímam najmä opatrenia od školy a počula som o tom, že sa zavreli pláže a niektoré miesta, keďže ľudia nerešpektujú žiadne pravidlá. U nás v Lincolne som videla nosiť rúško len niekoľkých ľudí, ale keď sme boli napríklad v supermarkete, tak som ho mala iba ja. Obchody sú však zodpovedné a predtým, ako si zoberiete košík, máte možnosť si ho vyčistiť dezinfekčnou utierkou a k dispozícii je aj dezinfekčný gél pri vstupe a východe. V našom susedstve to nie je vôbec rušné, väčšinou tu bývajú študenti a keďže všetci pravdepodobne odišli domov, tak sú ulice prázdne.“

Chránite sa nejako špeciálne?

„Už vyše týždňa som iba doma a ak musím ísť von, tak idem len vyvenčiť psa. Nie som v styku so žiadnymi ľuďmi, len mojimi dvomi spolubývajúcimi, ktoré to však veľmi nerešpektujú. Som však viac-menej len v mojej izbe, pretože sa liečim z hnisavej angíny, ktorú som dostala.“

Koľko nakazených máte vo vašom meste a celom štáte Nebraska?

„V Lincolne boli zatiaľ nahlásené dva pozitívne prípady a v celej Nebraske by som povedala, že približne okolo 80 ľudí. Pacientov sem privážajú do nemocnice v Omahe, pretože majú dobré výskumné strediská, kde predtým vyliečili aj ľudí s ebolou.“

Prejavila sa situácia nejako aj na tom, že si ľudia robia veľké zásoby a obchody sú prázdne? Pretože v USA je to bežný jav, najmä keď ľudia vedia, že im niečo hrozí.

„Áno, v obchodoch som si všimla prázdne regály, nemohla som si kúpiť ani základné potraviny, ktoré som chcela. Dopyt bol hlavne po ryži, cestovinách, strukovinách, múke a tiež po polotovaroch, ktoré Američania obľubujú. Okrem klasických potravín išli na dračku toaletný papier, dezinfekčné prostriedky a pitná voda.“

Nezvažovali ste v tejto situácii návrat na Slovensko?&nbsp;

„Možno to znie čudne, ale v tejto situácii mi nenapadlo ísť domov. Nemyslím si, že je to bezpečné, letiská sú pozatvárané vo väčšine krajín a bolo by to teda ešte aj veľmi komplikované. Musela by som byť v karanténe dva týždne. Myslím si, že teraz je to bezpečnejšie u mňa v dome.“

Máte z koronavírusu strach alebo sa tým nejako špeciálne nezaťažujete?&nbsp;

„Neviem, či by som to nazvala strachom, pretože sa nebojím o seba alebo o svoje zdravie, ale celá táto záležitosť je strašidelná pre mňa a tiež pre ďalších ľudí, pretože ju v podstate ešte nikto nezažil. Každý deň však sledujem tabuľky s úmrtnosťou a novými prípadmi v krajinách. Musím sa priznať, že mi je vždy do plaču hlavne vtedy, keď Taliansko zverejní dáta. Zdá sa mi to všetko ako jeden zlý sen a nechce sa mi veriť, že je to realita.“&nbsp;

Ako to vyzerá teraz s atletikou, súťažite alebo vám všetko prerušili?

„Zrušili nám celú sezónu v Amerike a momentálne máme pozatvárané všetky športoviská na škole. Ak teda chce niekto trénovať, môže, ale musí si nájsť svoje priestory. Čo sa týka tréningov, môžeme ich mať individuálne s trénerom, ale aj to len vtedy, ak sú technické. Ak by bol tréning bežecký, musí byť bez trénera.“

V USA ste už niekoľko rokov, študujete na univerzite a venujete sa profesionálnej atletike. Ako ten systém vlastne funguje?

„Spomenuli ste spojenie profesionálna atletika. Tu je to amatérska atletika, ak si profesionál, tak nemáš nárok na štipendium a máš sponzorov, pretože inak sa tu šport zvládnuť nedá. Máme veľa pravidiel, ktoré musíme dodržiavať.“

Ste očividne fanúšička tetovaní, koľko ich zdobí vaše telo?&nbsp;

„Tetovaní mám 14 a mám ich preto, lebo reprezentujú mňa, môj štýl a zároveň mi niektoré mentálne pomáhajú.“

ROZHOVOR Slovenská atlétka o situácii v USA: Koronavírus? Rúško v obchode som mala iba ja

Výber pre vás