Pred sezónou ste prijali ponuku na post športového riaditeľa. V čom spočíva vaša hlavná úloha?

- V prvom rade je to skladba A-mužstva. Úloh je viac, podieľam sa aj na tvorbe B-tímu. Mojou hlavnou úlohou je teda skladať oba seniorské tímy, aby napredovali a za tri roky, na ktoré som podpísal zmluvu, sme sa dostali tam, kde chceme. Vychádzame z toho, že chceme čo najviac hráčov z vlastnej liahne, aby sme im za tie tri roky dali čo najviac šancí.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

- Je to viac-menej rovnaké. Ráno začíname diskusiou s trénermi pred tréningom. Riešime rôzne možnosti skladania zostavy, keďže tento rok máme mnoho zranených a úprimne, pre mňa je to až neuveriteľné. Prakticky len traja či štyria hráči z tímu neboli počas sezóny zranení. Niektorí chýbali dlhodobo, aj preto sme sa museli rozlúčiť s Williamom Rapuzzim, ktorý bol centrom prvého útoku. To nás dosť negatívne ovplyvnilo, pretože diera na hráčskom trhu je obrovská a nedokázali sme ho adekvátne nahradiť.

Slovan bol v predošlých rokoch vo veľkých problémoch, ktoré vyriešili noví majitelia na čele s Rudolfom Hrubým. Ako s nimi vychádzate?

- Veľmi si vážim, že sa majitelia správajú profesionálne a do práce mi nezasahujú. Pokiaľ ide o financie, Slovan vždy bol aj bude špičkou a podľa toho sú kladené nároky na hráčov, na mňa či realizačný tím. Nikto zatiaľ nemal finančný problém a z môjho pohľadu všetko ide tak, ako má. Všetci sa môžeme koncentrovať iba na svoju prácu.

Slovan smeruje za víťazstvom v základnej časti, ale počas celej sezóny podáva výkony ako na hojdačke. Čím si to vysvetľujete?

- Ako som povedal, stratili sme Rapuzziho a nechcem sa vyhovárať, ale keď máte postupne dlhodobo zranených 21 hráčov ako Zigo, Kytnár, Török, Minárik, Lukošík, Matoušek... to všetko boli ťažké zranenia čo nám rozbilo celý systém. Keby sme nemali Modré krídla, tak by sme mali problém odohrať niektoré zápasy, pretože nás bolo v šatni dokopy dvanásť. Nevyjde však všetko, nikoho neospravedlňujem. Mali sme kolísavé výkony a v poslednom mesiaci sa nám to vymklo z rúk, keď sme prehrali doma s Liptovským Mikulášom aj Prešovom. Keď som však hovoril s manažérmi a trénermi iných tímov, tak sa vyjadrili, že takáto vyrovnaná liga ešte nebola. Je to aj tým, že sa zostupuje priamo a mužstvá hrajú ako o život. A ako dobre vieme, proti Slovanu idú všetci na 200 percent. To, samozrejme, neospravedlňuje naše zlé výkony. Nedarí sa nám podľa predstáv najmä doma. Aj preto by som rád videl to, čo sme zažili nedávno v Nitre, vo Zvolene či Trenčíne. Keď sú tribúny plné, vtedy sa hrá úplne inak, ako keď príde tritisíc ľudí a vo veľkej aréne je tichá atmosféra. Verím, že sa to zlepší aj našimi výkonmi a ľudia nám v play-off pomôžu. Od začiatku tejto sezóny sme ešte nehrali v kompletnom zložení, aj teraz je na maródke šesť hráčov a zvládame to len vďaka širšiemu kádru.

Slovan obhajuje titul, ciele v klube sú vždy najvyššie, takže nič iné sa asi nepripúšťa ani tento rok.

- Áno, hovoríme o tom, že Slovan má vždy najvyššie méty. Aj preto sa hráči vyberajú tak, aby boli mentálne silní. Je to však šport, Košice alebo Zvolen chcú rovnako titul a majú podobné kádre ako my. Pre titul však urobíme všetko, hráči s trénermi sú na to pripravení. Pokiaľ budeme zdravotne v poriadku a budeme mať aj formu, tak verím, že máme nakročené k tomu, aby sme to dokázali.

Hráči tu majú vytvorené špičkové podmienky a nemusia sa o nič iné starať. Museli ste na nich počas sezóny zvýšiť hlas alebo ste skôr za otvorenú debatu bez nadávok?

- Už ako hráč som nemal rád, keď sa zvyšoval hlas. Som skôr za dialóg. V šatni som bol v sezóne možno tri razy. Tím je pod určitým tlakom trénerov, fanúšikov a hoci im z môjho pohľadu niečo vyčítam aj ja, tak sa nesnažím chodiť do šatne a robiť ešte väčšie dusno než je potrebné. Možno by som mal byť tvrdší, možno ešte mäkší, ale nájsť správnu mieru toho, čo má človek urobiť, je aj o skúsenostiach a správnom načasovaní. Skôr som za to, že si veci vysvetlíme a individuálnymi pohovormi s hráčmi sa posunieme ďalej.

Ktorý z hráčov vás v tejto sezóne najpríjemnejšie prekvapil?

- Príjemne som prekvapený výkonmi Milana Kytnára, ktorý aj napriek zraneniam splnil úlohy, ktoré som od neho ani neočakával. Daniil Fominych splnil očakávania a má veľký potenciál sa ďalej zlepšovať, potrebuje byť viac konzistentný. Potenciál ukazuje aj Adam Lukošík, Ján Petriska, Lukáš Lipiansky, Roman Kukumberg a Fero Dej, ktorí môžu byť v budúcnosti pre Slovan veľmi dobrými hráčmi. Snažíme sa vyťahovať mladých hráčov a dávať im šance. Poslední dvaja menovaní majú šancu byť v lete draftovaní do NHL. Myslím si že aj tu existuje cesta, ako sa dostať do veľkého hokeja. Liam Pecararo splnil a možno aj prekročil všetky očakávania, ktoré som od neho mal, keď som ho do Slovana podpísal. Je to rozdielový hráč podobne ako Jared Coreau, ktorý je podľa mňa najlepší brankár v lige. Samuel Hlavaj mal skvelé zápasy, v ktorých nás podržal. Má pred sebou veľmi sľubnú kariéru.

Ako ste spokojný s trénerom Jánom Pardavým?

- Vybral som si ho pre jeho pokoj, rozvahu a nadhľad. Sám sa priznal, že keď trénoval Trenčín, zďaleka nebol pod takým tlakom ako tu a nebol naň celkom pripravený. Myslím si, že človek jeho trénerských a ľudských kvalít si od vlastných fanúšikov nezaslúži také osočovanie ako naposledy. Stále sme prví, nie šiesti či siedmi. Herný prejav nebol taký, aký mal byť, ale to nie je iba jeho vina. Máme štvorčlenný trénerský tím, ktorého súčasťou je Andrej Podkonický, ktorý Slovanu vyhral vlani titul a Richard Kapuš, klubová ikona. Spolupracujeme a robíme rozhodnutia spolu, hoci posledné slovo má Jano. Keď sme však dole, tak sme dole všetci a keď sme hore, tiež sme všetci hore spolu. Pracujeme ako komplexný tím.

Po nedávnej prehre s Prešovom chcel zo svojho postu odstúpiť. Vedenie však jeho žiadosť odmietlo. Prečo?

- Keď dlhodobo niekoľko nespokojných fanúšikov kričí „Pardavý von“, tak sa to nepočúva dobre. Samozrejme, v tých emóciách povie človek veľa vecí. Som ale vďačný za to, ako sa k tomu postavil hlavný akcionár klubu Rudolf Hrubý s kolegami, pretože vyhadzovať trénerov z prvého miesta je dosť neštandardné. Áno, stáva sa to, ale nemyslím si, že toto je cesta. Keby sme mali vyhodiť trénera zakaždým z prvého miesta, tak sa pýtam, kto je pre Slovan dosť dobrý? Keby sme v tabuľke boli piati, tak fajn, možno pôjdem sám za vedením a poviem, že treba zmenu. Máme určitú víziu, koncepciu a ciele na 3 roky, kam sa chceme dostať a všetko si musí nejakým spôsobom sadnúť. Som rád za slová, ktoré zazneli od pána Hrubého v kabíne po zápase s Prešovom, pretože si myslím, že toto je správna cesta.

Čaká vás najdôležitejšia časť sezóny. Ste spokojný so skladbou tímu pred play-off alebo ste mali inú predstavu?

- Nechcem sa nikoho dotknúť, takže ani nepoviem, koho som chcel. Diera na hráčskom trhu je obrovská a aj tí, ktorí boli oslovení, tak napokon neprišli. Keď sa však vrátia všetci zranení hráči, mohli by sme na tom byť ako na začiatku sezóny. Toto mužstvo má obrovskú silu, keď sa dokáže zomknúť. Máme dvoch najlepších brankárov v súťaži, skúsenú obranu a prvé tri útoky sú veľmi vyrovnané. Keď budeme hrať tímovo a vyvarujeme sa zbytočných faulov, tak máme veľkú šancu v play-off uspieť a obhájiť titul.

Čím je diera na hráčskom trhu spôsobená, keď na prvý pohľad bez legionárov v KHL by malo byť voľných hráčov práve viac?

- Jedným z faktorov bol koronavírus. Veľa hráčov s hokejom skončilo. Taktiež mám informácie, že v zámorských ligách ECHL a AHL sa pozvyšovali platy o 20 až 30 percent. Aby sem hráč prišiel na tri mesiace pred koncom sezóny, presvedčíte ho len peniazmi. Dopĺňať káder s tým, že v novembri a decembri bude toľko hokejistov, že si budeme môcť vyberať, už jednoducho nie je pravda. Aj preto skladáme už teraz mužstvo pre novú sezónu. Niektorí hráči odídu, iným končia zmluvy, je to však normálny hokejový život. Budem sa to snažiť urobiť tak, aby sme do začiatku augusta boli kompletní, hoci pri zraneniach si človek nemôže byť nikdy istý. Aj preto je dobré, že máme Modré krídla, ktorých viacerí hráči dokážu zastúpiť.

Je teda čoraz ťažšie dostať kvalitných legionárov na Slovensko?

- Vždy sa to odvíja od úrovne ligy a peňazí. Američania a Kanaďania, ktorí sa nedostanú do NHL, idú najskôr do KHL, kde je najviac peňazí. Potom nasleduje kvalitou podmienok Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Česko, Nemecko, nadnárodná ICE HL a až potom sme my. Čiže sme niekde na siedmom-ôsmom mieste a keď to všetko prejde sitom, už nedostaneme takú kvalitu a aj tí hráči, ktorí prikývnu na našu ponuku, chcú byť dobre zaplatení. Takisto je rozdiel, keď hráte v Bratislave alebo v ekonomicky slabších mužstvách. Predsa len, toto je hlavné mesto, sú tu iné možnosti, ale aj výdavky. Keď sme mali zranených hráčov, snažil som sa sem dostať nejakých Fínov, Švédov, ale keď som videl ich požiadavky, tak som si povedal, že radšej budeme hrať s našimi mladíkmi.

Aké sú ciele klubu na najbližšie roky?

- Chceme vytvoriť silný slovenský tím doplnený kvalitnými legionármi. Budeme pracovať na úrovni dorastencov a juniorov, aby sa ďalej posúvali k Modrým krídlam. Tento rok hralo sedem či osem hráčov v tínedžerskom veku v prvom tíme, čo na Slovane nikdy nebolo. Chceme si postupne posťahovať najlepších mladých hráčov zo západného Slovenska a pracovať s nimi. Majitelia chystajú akadémiu, ktorá má byť hotová do štyroch rokov. Práve to by mala byť čerešnička na torte, aby sme si vychovávali vlastných hráčov, ako to robia kluby vo Fínsku a Švédsku. Pokiaľ ide o legionárov, nepotrebujeme kvantitu, ale predovšetkým kvalitu. Otázka však je, či sem takí hráči budú chcieť chodiť. Liga je dobrá a vyrovnaná, ale nie je všetko v lige len o Slovane.

Vaša kariéra je spätá najmä s Duklou Trenčín, teraz ste v Slovane. Nevyhadzujú vám to niektorí na oči?

- Mojou výhodou je, že nečítam sociálne siete, hoci mám Facebook, ale nechodím naň. Keď som sa podujal, že sem pôjdem, tak som čakal, že budú tlaky. Robil som však 19 rokov pre kluby NHL a tam sa nikto nepýta, odkiaľ ste. Všetci pozerajú len na kvalitu, profesionalitu a to, čo prinesiete klubu. Je to detinské a scestné, že ideme súdiť niekoho, kto pochádza trebárs 100 kilometrov odtiaľto. Vždy som si vážil Slovan a hrať proti nemu bolo pre každého privilégiom. Presne takéto zápasy vás totiž posúvajú dopredu, čo dnes vidím na vlastné oči. Ja som rád, že pracujem pre Slovan a pokiaľ to vyjde, tak budeme spokojní všetci. Keď nie, tak na tejto stoličke nie som prilepený večne.

Niekdajší skaut Bernd Freimüller sa vyjadril, že skauti z NHL sa lige opäť vyhýbajú a nemajú dôvod sem chodiť. Je to naozaj také zlé s našou extraligou?

- V minulom roku sem chodilo toľko skautov na Filipa Mešára, Šimona Nemca či Adama Sýkoru, čo som za 19 rokov nevidel. Na zápasy chodili desiatky skautov z NHL. Skauti NHL sem stále chodia, aj k nám na Slovan, ale možno nie v takom počte. Je to aj o ročníkoch, možno nám najbližšie vybehnú hráči z ročníkov 2005 až 2007. Nedehonestujme si ligu, že je slabá. Práve naopak, liga je dobrá, ale tým, že sa vypadáva priamo, tak tímy hrajú skôr so skúsenejšími hráčmi ako s mladými. Je to na kluboch, koľko dajú šancí chlapcom. Keď im ju dajú, tak stále budú vyrastať noví Nemcovci, Mešárovci a Sýkorovci.

Čím si najlepšie oddýchnete od hokeja?

- Neviem, či je niečo pomimo hokeja, lebo aj keď som doma, tak stále pracujem a myslím na hokej. Ako skaut som mal oveľa viac času na seba a rodinu. Tým, že som sa presťahoval z Trenčína do Bratislavy, tak tých rodinných aktivít je menej. Teším sa, ako po sezóne prejdem s manželkou na bicykli Kolibu a Malé Karpaty. Času je však málo, keďže je to prakticky práca na 24 hodín sedem dní v týždni. Robím však prácu, ktorá ma baví a napĺňa.

Športový riaditeľ Slovana Haščák: Hráčom nerobím dusno v šatni, majitelia do práce nezasahujú

Výber pre vás