Šport24.sk

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/slovensko/rozhovor-robertom-polievkom-je-lepsie-padnut-dno-mlady-reprezentacia-je-splneny-sen">FOTO krásnej rodiny Róberta Polievka si pozrite v GALÉRII, TU!</a>

Ako ste začínali s&nbsp;futbalom?&nbsp; Ako dieťa som sa stále snažil naháňať loptu. Otec bol futbalový tréner v&nbsp;neďalekej dedine pri Krupine. Chodil som sa pozerať na zápasy a&nbsp;začalo ma to baviť. Samozrejme, vždy ma v&nbsp;tom podporovali rodičia.

Kedy ste prišiel do Banskej Bystrice?&nbsp; Začínal som v&nbsp;Krupine. Keď som bol malý, hrávali sme proti Dukle zápasy, oni si ma všimli a&nbsp;v&nbsp;podstate išlo o&nbsp;to, či dokážu presvedčiť mojich rodičov, aby som mohol ísť na internát už ako 10-ročný.

Nebola to jednoduchá zmena, boli ste ešte dieťa, ako ste to vtedy vnímali?&nbsp; Našťastie bola vtedy lepšia doba ako teraz. Na druhej strane ma vyhodili ako 10-ročného na stanici a&nbsp;choď. Bol tam strach, že ma niekto niekde ukradne (smiech). Dobré bolo, že na internáte bolo veľa starších hráčov, čo sa mi snažili vždy pomáhať.

Nasledujúcich 7 rokov ste pôsobili v&nbsp;mládeži Dukly Banskej Bystrice, odkiaľ ste začali robiť prvé väčšie futbalové kroky...&nbsp; Áno, v&nbsp;Banskej Bystrici som prešiel mládežníckymi kategóriami, kde som si pripísal premiérový ligový štart, a&nbsp;ako 19-ročný som odišiel do Dunajskej Stredy.

Bolo to po športovej stránke ideálne v&nbsp;Dunajskej Strede?&nbsp; Prvý rok bol celkom dobrý. Hrával som. Potom sa v&nbsp;rýchlom slede vystriedali dvaja tréneri a&nbsp;každý kouč má inú filozofiu, chce iných hráčov. Už som dostával menej šancí, ako by som si predstavoval.

Z&nbsp;Dunajskej Stredy ste na krátky čas odišli do&nbsp;Podbrezovej a následne ste sa v&nbsp;roku 2017 upísali Žiline, ako to vzniklo?&nbsp; Zavolal mi tréner Guľa, vtedy získala Žilina titul, čiže som neváhal ani sekundu a&nbsp;pobral som sa pod Dubeň. Bral som to ako novú šancu v&nbsp;kariére. Určite to nebolo zlé ani v&nbsp;Dunajskej Strede. Mesto žije futbalom, už v&nbsp;tom čase chodilo na zápasy 10-tisíc ľudí. Ak sa tam hráčovi darí, nosia ho na rukách, ak to nejde, je to oveľa horšie.

POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE!

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/slovensko/rozhovor-robertom-polievkom-je-lepsie-padnut-dno-mlady-reprezentacia-je-splneny-sen">Skvelý futbalista aj výborný otec! FOTO krásnej rodiny Róberta Polievku si pozrite v GALÉRII TU!</a>

Ako by si popísal čas, keď si obliekal dres Žiliny?&nbsp; Žilina mi veľa ukázala. Naučili nás tam naozajstnému profesionalizmu. Deň tam bol prispôsobený futbalu. Od rána až po večer, keď som si líhal do postele. Pre mňa to bolo niečo nové. Ani v&nbsp;Dunajskej Strede som nič také nezažil. V&nbsp;Žiline sme mali všetko na podnose, starali sa o&nbsp;nás a&nbsp;jediné, čo žiadali bolo, aby sme tvrdo pracovali v&nbsp;tréningoch a&nbsp;zápasoch. Hodnotím to veľmi pozitívne.

Herné vyťaženie však nebolo najväčšie...&nbsp; Bola to pre mňa skúsenosť, z&nbsp;ktorej aj dnes môžem profitovať. Možno som nedostával toľko šancí v&nbsp;zápasoch, no je lepšie padnúť na betón ako mladík a&nbsp;zdvihnúť sa. Bolo to pre mňa ponaučenie. Neľutujem ani sekundu.

Zo Žiliny ste sa v&nbsp;roku 2018 vrátili do Banskej Bystrice. Potvrdíte, ak poviem, že ste práve v&nbsp;klube, v&nbsp;ktorom ste vyrástli, ako futbalista dospeli?&nbsp; V&nbsp;Banskej Bystrici mi podali pomocnú ruku. Keď som končil v&nbsp;Žiline, tak už som nemohol prestúpiť do profesionálneho klubu. Pod Urpínom figurovali ešte ako amatérsky klub. Dali mi možnosť sa vrátiť, že pomôžu oni mne a&nbsp;ja pomôžem im. Vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že by som tam zostal ďalších päť rokov a&nbsp;stane sa zo mňa líder mužstva.&nbsp;

S&nbsp;Banskou Bystricou máte predsa silné puto, vybojovali ste po dlhých rokoch návrat do najvyššej súťaže...&nbsp; Áno. Cítim sa tu dobre, v&nbsp;podstate ako doma. Roky v&nbsp;druhej lige boli však náročné. Stále sme bojovali o&nbsp;postup. Bol to veľký tlak. Všetci v&nbsp;meste čakali, kedy konečne príde postup naspäť medzi elitu.

Ako nováčik siahate vysoko, ako to v&nbsp;šatni vnímate?&nbsp; Získali sme ľudí, chodia nás podporovať, to je najdôležitejšie. Začiatok vo Fortuna lige bol ťažší, kým si všetko sadlo. Nakoniec to všetko v&nbsp;správny čas vystrelilo. Môžeme ešte vybojovať štvrtú priečku, čo by bolo fajn, keď prihliadneme na to, že sme len postúpili a&nbsp;očakávania neboli vysoké.

V&nbsp;Dukle patríte medzi opory, svedčia o&nbsp;tom vaše výkony na ihrisku, všimli si to aj v&nbsp;reprezentácii. Verili ste, že sa vám podarí dosiahnuť aj na túto métu?&nbsp; Mal som to v&nbsp;podvedomí. Vždy som sledoval, kto je nominovaný, s&nbsp;veľa chalanmi sme niečo odohrali v&nbsp;mládežníckych kategóriách. Motivovalo ma to, že by som sa s&nbsp;nimi chcel znova stretnúť a&nbsp;zahrať si v&nbsp;reprezentačnom drese. Nikdy som však na to netlačil. Aj v&nbsp;médiách sa veľa písalo, že by som tam mal určite byť, no ja som sa na to tak nepozeral. Chcel som len podávať dobré výkony a&nbsp;v&nbsp;kútiku duše som mal to, že si ma môžu vybrať.

Aké to bolo prísť prvýkrát na reprezentačný zraz?&nbsp; Je to úplne niečo iné ako klubový futbal. Je ťažké aj o&nbsp;tom rozprávať. Pred rokom som ešte hral druhú ligu a&nbsp;odrazu som sedel v&nbsp;šatni s&nbsp;takými osobnosťami, aké v&nbsp;našom národnom drese sú. Je to obrovská motivácia pre mňa, ale môže to slúžiť aj ako príklad pre ostatných chlapcov. Bude sa to so mnou ťahať do konca života.

Predtým, ako ste boli povolaný Francescom Calzonom, bolo okolo vášho mena rušno v&nbsp;spojitosti s&nbsp;bratislavským Slovanom. Tréner Vladimír Weiss st. verejne vyhlásil, že by vás chcel do mužstva. Prečo sa to nakoniec neuskutočnilo? &nbsp; Kluby medzi sebou rokovali, ku mne sa však konkrétne ponuka nikdy nedostala. Až v&nbsp;závere prestupového obdobia, aj po konzultácii s&nbsp;majiteľom Dukly, prišlo teda rozhodnutie, že zostanem v&nbsp;Banskej Bystrici. Neľutujem svoje rozhodnutie. &nbsp; Každú ponuku si vážim. Teší ma záujem Slovana a&nbsp;aj ostatných klubov, ktoré mali záujem o&nbsp;moje služby. Usúdil som však, že bude najlepšie ak minimálne do konca sezóny zostanem. Dal som slovo a&nbsp;chcem ho dodržať a&nbsp;zároveň sa v&nbsp;Banskej Bystrici odvďačiť za dôveru.

Môžeme zmenu klubu očakávať už toto leto?&nbsp; Myslím si, že áno. Dôležité je, aby to bolo vyhovujúce pre mňa, pre klub a&nbsp;samozrejme pre rodinu. Oni vedia, že mojim snom je dostať sa do zahraničia. Mladší už taktiež nebudem, takže to môže byť aj posledná šanca sa dostať mimo Slovenska. Všetko to ale nechávam otvorené.

Už keď sme sa jemne dotkli témy Slovan, koho tipuješ na majstra, budú to „belasí“ alebo tvoj bývalý zamestnávateľ Dunajská Streda?&nbsp; Konkrétny tip nemám. Je dobré, že je liga konečne vyrovnaná a&nbsp;bude to boj do posledného kola. Je to atraktívne pre ľudí. Dôležite je hlavne to, ako zvládnu duely mimo vzájomných zápasov, tie rozhodujú. Vyhrávať nonstop každý týždeň nie je ľahké. Tento víkend hráme my so Slovanom, neskôr aj doma a&nbsp;ešte vycestujeme aj do Dunajskej Stredy. Všetko sa ešte môže veľmi zamotať.

Prejdime mimo futbalové trávniky. V&nbsp;súkromí žijete usporiadaný rodinný život. Manželka vám bola celé tie roky oporou...&nbsp; S&nbsp;manželkou Veronikou sme spolu už od čias, keď som odchádzal do Dunajskej Stredy. Odišla tam so mnou. Začali sme spolu bývať. To ma veľa naučilo. Museli sme sa starať jeden o&nbsp;druhého. Ona si so mnou prežila všetko, lepšie aj horšie chvíle. Nie je vždy všetko ružové ani v&nbsp;kariére ani v&nbsp;osobnom živote. Zocelilo nás to. Nie je jednoduché byť niekedy s&nbsp;futbalistom. Keď sa darí, je všetko v&nbsp;poriadku, keď sa nedarí, tak sa to prenáša aj domov (smiech).

Ak sa nemýlim, nedávno ste mali aj svadbu, však?&nbsp; Áno, minulý rok sme našu lásku spečatili sobášom. Máme aj trojročného syna Samuela. Je to tak, ako som si to vysníval. Vždy som chcel šťastnú rodinu a&nbsp;živiť sa futbalom. To sa mi teraz darí. Dúfam, že sa mi ešte podarí po športovej stránke posunúť ďalej a&nbsp;zároveň verím, že aj v&nbsp;rodine bude všetko v&nbsp;poriadku.

Takže váš voľný čas patrí predovšetkým rodine...&nbsp; Áno, domov chodím poobede. Snažím sa ten čas venovať manželke a&nbsp;synovi. Rád chodím aj na bicykel. Som aktívny človek, nie som ten typ, čo by len sedel pred televízorom. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/slovensko/rozhovor-robertom-polievkom-je-lepsie-padnut-dno-mlady-reprezentacia-je-splneny-sen">VIAC SI POZRITE TU!</a>

ROZHOVOR s Róbertom Polievkom: Je lepšie padnúť na dno mladý, reprezentácia je splnený sen!

Výber pre vás

ROZHOVOR s Róbertom Polievkom: Je lepšie padnúť na dno mladý, reprezentácia je splnený sen!

Súvisiace články

Borbély známkuje Slovákov po Bosne: Najlepší hráč ukázal tímu cestu a kto dostal štvorku?

Polievka si pozvánku do reprezentácie cení: Je to jeden z vrcholov

FOTO Poprava v priamom prenose: Banská Bystrica cíti krivdu, reaguje aj šéf komisie rozhodcov!

Debutanta Polievku máta zahodená šanca proti Luxembursku: Chýbal kúsok a mohol som byť hrdina

Výber pre vás