Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Ako ste sa dostali do futbalového klubu?

Začínala som pri trnavskom futsale, potom som rok pôsobila pri spartakovskej mládeži. Neskôr som dostala možnosť vycestovať za A-tímom do zahraničia, keďže tam ich fyzioterapeut ochorel. Zrazu som bola v Turecku a chystala hráčov na prípravný zápas s miestnym tímom. Keď som zoštátnicovala, chcela som pokračovať v spartakovskej mládeži a postupne sa niekde vypracovať, k tomu som dostala ponuku zo ženskej slovenskej reprezentácie. V jeden deň ma však oslovili z A-tímu s ponukou práce. Realizačný tím aj hráči ma už vďaka predchádzajúcej skúsenosti poznali a s mojou prácou boli spokojní. Ponuku som prijala, všetko ostatné išlo bokom.

Začiatky neboli jednoduché, všetko som sa učila za pochodu, do toho ešte prišiel covid, všetko bolo pre mňa nové, nemala som predstavu o tom, ako to v klube funguje na dennej báze. V realizačnom tíme som však našla kolegov, ktorí mi boli oporou.

Sledovali ste futbal aj predtým, ako ste sa dostali do futbalového klubu?

Futbal som nikdy veľmi nesledovala, považovala som to skôr za mužský šport. Potom som prišla sem. Spoznala trénerov, hráčov, ktorí ma bez problémov prijali medzi seba a postupne mi oni aj futbal prirástli k srdcu.

Čo je konkrétne vaša náplň práce v klube?

Práca fyzioterapeutky v športovom klube je diametrálna odlišná od tej v zdravotníckom zariadení. Na toto vás v škole nikto nepripraví. Tlači nás čas, termíny zápasov, jednoducho pracujeme pod tlakom a ak sa niekto zraní tesne pred zápasom, snažíme sa o zázraky. Starám sa hlavne o zdravotný stav hráčov. Vediem ich zdravotnú dokumentáciu, štatistiky o zraneniach, zabezpečujem rôzne vyšetrenia a komunikujem s lekármi a trénermi. Pred tréningom sa ich s kolegom snažíme riadne pripraviť, aby boli minimálne limitovaní zo zdravotného hľadiska, či už prekonali úraz, alebo majú iné zdravotné ťažkosti. Počas tréningu a zápasu dozeráme na ich priebeh, sme na ihrisku v prípade úrazu, zabezpečujeme hráčom pitný režim a prísun doplnkov.

Po tréningu a zápase sa zase venujeme regenerácii a liečbe zranení. Snažíme sa s hráčmi riešiť nie len akútne, ale aj dlhodobé problémy, aby sme tak predchádzali ďalším zraneniam. Venujem sa zraneným hráčom, konzultujem s nimi ich zdravotný stav a hľadáme najefektívnejši spôsob liečby. Zaoberám sa diagnostikou, rôznymi druhmi fyzikálnych a manuálnych terapií a aj samotnou pohybovou liečbou. Snažím sa čo najlepšie pripraviť hráča pre kondičného trénera, aby sa už on mohol venovať postupnému zvyšovaniu záťaže a reatletizácii. Na štadión prichádzame zväčša ako prví a odchádzame ako poslední.

Aké to je pre vás byť jediná žena v mužskom kolektíve?

Pracovať v mužskom kolektíve bola a stále je pre mňa jedna z najväčších výziev, chce to dávku odvahy. Som hanblivá a aj keď sa snažím nedať to najavo, aj po roku a pol ma hráči niekedy vedia dostať do rozpakov. Všetci sme sa ocitli v novej situácii, keď medzi nich do kabíny prišla žena. Postupom času sme si na seba zvykli a myslím, že sme vytvorili celkom dobre fungujúci celok. Nevymenila by som ich a aj vďaka nim je toto všetko pre mňa jedna z najkrajších vecí, do ktorej som sa pustila, čo sa týka môjho profesionálneho života.

S niektorými hráčmi vychádzam lepšie a považujem ich za svojich kamarátov, s niektorými to je úplne profesionálny vzťah a za dverami štadióna sa naša komunikácia končí. Rešpektujem ich hranice a súkromie, ak majú problém alebo sa potrebujú porozprávať, vypočujem si ich, prípadne sa im snažím pomôcť a ak potrebujú priestor, nechávam im ho.

Mužské konverzácie a vtipy často ženám príliš nevoňajú. Ako ich beriete vy?

S nadhľadom. Niekedy rozmýšľam, či oni kazia mňa, alebo ja ich. (smiech)

Stala sa vám vo futbalovom klube nejaká kuriozita?

Raz som bola najvážnejšie zraneným členom nášho tímu. Chlapcom sa podarilo počas jednej procedúry zlomiť mi nos, a to na troch miestach naraz.

Práca v Spartaku Trnava občas prináša krušné chvíle, ako na jeseň roka 2021, keď sa zápas proti Slovanu Bratislava nedohral a počas toho, ako ste ošetrovali hráča na ihrisku, sa schyľovali k bitke chuligánov neďaleko vás. Ako ste to prežívali? Báli ste sa?

Zo začiatku nie, vôbec som nevnímala, čo sa v mojom okolí dialo. Keď si rozhodca všimol, že ide o otvorenú ranu na hlave, upokojil nás, že hru nepustí ďalej, kým ranu neošetríme, vtedy som sa sústredila len na svoju prácu. O pár minút na mňa začal kričať kolega, aby som utekala z ihriska, nechápala som, prečo, keď som ešte neskončila. Keď som už stála v bezpečí technickej zóny a videla, čo sa deje na ihrisku, uvedomila som si, ako ďaleko to všetko zašlo. Týždne sa pripravujete na jeden z najdôležitejších zápasov, vedenie, tréneri, hráči... Všetko spravíte správne a v priebehu pár minút je po všetkom a nie vašou vinou. V tom, čo sme všetci cítili, bol určite aj strach, ale aj hnev a znechutenie.

Obľúbený zahraničný futbalista: Lionel Messi, Kylian Mbappé Obľúbený zahraničný klub: PSG, Liverpool Najkrajší futbalista vo Fortuna lige: Iba jeden? (smiech) Najkrajší zahraničný futbalista: Jordan Henderson, Roman Burki Kto sa tento rok stane majstrom sveta vo futbale: Francúzsko

Futbalový dotazník Lenky Jurišičovej

Dostali ste od nezadaných hráčov v klube aj nejaké to pozvanie na kávu či večeru?

V kabíne máme kávovar a minimálne raz týždenne máme spoločný obed alebo večeru, tým pádom oni šetria peniaze a ja čas. (smiech)

Muži nie sú vždy ochotní poslúchať rady od žien. Ako to je vo Spartaku vo vašom prípade? Dajú si povedať?

Sú to profesionálni športovci, ich úspech závisí aj od dobrého zdravotného stavu a ich psychickej a fyzickej kondície. Nikto z nich nechce byť niečím limitovaný a kvôli nejakej rade prídu často aj oni sami. V každom prípade mám kolegu mužského pohlavia a ak by predsa len k niečomu podobnému prišlo, viem im poradiť aj s jeho pomocou.

Maséri a fyzioterapeuti často bývajú pre hráčov akousi bútľavou vŕbou. Je to tak aj vo vašom prípade?

Práca vo futbalovom klube znamená aj pravidelné cestovanie za súpermi, často na druhý koniec krajiny. Ako ste si na to zvykli?

Jednoducho, zbalila som sa a išla. Bolo by to určite zložitejšie, ak by som mala partnera a vlastnú rodinu, ale takto mám dostatok slobody a času na to, aby som s nimi mohla cestovať po celej krajine a aj do zahraničia.

Zrejme každé dieťa si dáva sen o budúcej práci. Napadlo vám v minulosti, že budete pracovať vo futbalovom klube?

Odmalička športujem a vždy som chcela spolupracovať so športovcami. Keď som ako dieťa začala miesto kočíkovania bábiky obväzovať, tak teraz asi môžem povedať, že sa mi vlastne splnil sen.

Bábiky nekočíkovala, ale obväzovala. Proti Slovanu kolega kričal, aby utekala z ihriska

Výber pre vás

Bábiky nekočíkovala, ale obväzovala. Proti Slovanu kolega kričal, aby utekala z ihriska

Súvisiace články

Po týždni v Michalovciach chcela skončiť. Času je málo a musíme čarovať, tvrdí fyzioterapeutka

Exbasketbalistka pomáha futbalistom Ružomberka. Byť bútľavou vŕbou je pre moju prácu dôležité

Futbal mala v rodine predurčený. Fyzioterapeutka ViOnu začínala v šiestej lige

Výber pre vás