Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Ako ste sa dostali do futbalového klubu?

Do futbalového klubu som sa dostala cez trénera mládeže, ktorý je aj môj dlhoročný kamarát, keď som ešte hrávala aktívne basketbal. Vedel, že študujem fyzioterapiu na tamojšej škole a ponúkol mi túto zaujímavú prácu.

Na vašom facebooku uvádzate, že ste okrem fyzioterapeutky aj útočníčka MFK Ružomberok. Hrávate za ženský tím?

S futbalom som začala túto zimu a neviem si to vynachváliť, s babami sme super kolektív. Popri práci je to o niečo náročnejšie, ale keď človeka niečo baví, vie si nájsť cestu k splneniu svojich snov a cieľov. Inú pozíciu ako v útoku si neviem ani predstaviť, keďže ma baví skórovať a víťaziť.

V minulosti som nikdy nehrala futbal, ale iný kolektívny šport - basketbal, ktorý som hrala 21 rokov od mojich piatich rokov. Hranie futbalu som brala ako svoju výzvu, či sa budem vedieť naučiť tento šport a zároveň lepšie zanalyzovať pohybové vzory v tomto športe, aby som sa vedela priblížiť k tejto tématike aj z pohľadu hráča a tým lepšie vedela pomôcť chalanom v celkovej rekonvalescencii zo zranení. Ide o to, skúsiť si na vlastnej koži, čo tento šport odnáša, aké má úskalia a aké výhody.

Sledovali ste futbal aj predtým, ako ste sa dostali do futbalového klubu?

Áno, ale o niečo menej ako teraz. Momentálne je futbal súčasťou môjho každodenného života v práci aj mimo nej.

Čo je konkrétne vaša náplň práce v klube? S čím sa musíte vysporiadať?

Zahŕňa veci od prípravy na tréning až po prevenciu zranení a celkovú regeneráciu hráča. Ide o prípravu každého hráča pred zápasom alebo tréningom, lebo každý hráč je individuálny a má svoje zaužívané rituály.

V čom skrýva práca fyzioterapeutky najväčšie nástrahy? Na čo sa musí pripraviť a s čím sa musí vyrovnať?

Asi s tým, že každý zápas nikdy nie je rovnaký a treba sa tomu prispôsobiť, čo je niekedy stresujúce. Asi najväčšie úskalie práce vo futbale a celkovo vo športe je asi málo osobného času, keďže veľa ho človek trávi na štadióne a na cestách po celom Slovensku. Práca v klube ma naučila trpezlivosti a odolnosti.

Aké to je pre vás byť jediná žena v mužskom kolektíve?

Nie je to ľahké, ale myslím si, že chalani má berú celkom dobre. Pozitíva? Asi to, že som spoločenská osoba a rada sa smejem. S úsmevom ide všetko ľahšie, aspoň sa tak vraví. Negatíva? Asi len to, že nie som niekedy trpezlivá a chcem všetko hneď.

Zvyknú si z vás hráči občas uťahovať?

Jasné, každý deň padne nejaký ten vtip na moju osobu, ale viem im to vrátiť, čiže v tomto máme jasno. Na to, koľko času sme spolu v jednej kabíne, si môžem povedať, že sme vynikajúci kolektív.

Mužské konverzácie a vtipy často ženám príliš nevoňajú. Ako ich beriete vy?

Každý je nejaký. Ja si to rada vypočujem a spoločne sa na tom s chalanmi zasmejeme. Ja som vyrastala skôr v mužskom kolektíve, čiže na takéto veci som zvyknutá.

Obľúbený zahraničný futbalista: Robert Lewandowski Obľúbený zahraničný klub: Bayern Mníchov Najkrajší futbalista vo Fortuna lige: Vladimír Weiss Najkrajší zahraničný futbalista: Zlatan Ibrahimovič Kto sa tento rok stane majstrom sveta vo futbale: Francúzsko

Futbalový dotazník Ingridy Nagyovej

Dostali ste od nezadaných hráčov v klube aj nejaké to pozvanie na kávu či večeru?

Nie, nedostala. Jedine tak na nanuk z pumpy. (smiech)

Muži nie sú vždy ochotní poslúchať rady od žien. Ako to je v Ružomberku vo vašom prípade? Dajú si povedať?

Ak chcú pomôcť, rada im pomôžem a v tomto si myslím, že nie je problém, keďže ma akceptujú všetci. Určite sa nájdu aj tvrdohlavé typy, ale to asi v každom väčšom kolektíve.

Maséri a fyzioterapeuti často bývajú pre hráčov akousi bútľavou vŕbou. Je to tak aj vo vašom prípade?

Veru, sme taká bútľavá vŕba, ale niekedy je to fajn, že sa hráči uvoľnia a povedia nám takéto veci, lebo viem, aké je dôležité sa porozprávať s niekým, pochopiť ho a dať nejakú radu do života. Aj týmto spôsobom potom vieme aj my lepšie pochopiť mentalitu daného hráča, čo je veľmi dôležité.

Práca vo futbalovom klube znamená aj pravidelné cestovanie za súpermi, často na druhý koniec krajiny. Ako ste si na to zvykli?

V tomto nemám problém, keďže s basketbalom som sa nacestovala až-až. Cestovanie je náročné hlavne vtedy, keď k súperovi niekedy cestujeme každý týždeň. Je to vyčerpávajúce, ale v konečnom dôsledku aj vzrušujúce, lebo každá cesta na zápas je iná a má svoje čaro.

Zrejme každé dieťa si dáva sen o budúcej práci. Napadlo vám v minulosti, že budete pracovať vo futbalovom klube?

Takýto sen som veru nemala, ale vždy som chcela pomáhať ľuďom. Práca fyzioterapeuta ma napĺňa a stále baví. Predsa len práca pri športe je snom pre každého športovo založeného človeka.

Exbasketbalistka pomáha futbalistom Ružomberka. Byť bútľavou vŕbou je pre moju prácu dôležité

Výber pre vás

Exbasketbalistka pomáha futbalistom Ružomberka. Byť bútľavou vŕbou je pre moju prácu dôležité

Súvisiace články

Po týždni v Michalovciach chcela skončiť. Času je málo a musíme čarovať, tvrdí fyzioterapeutka

Futbal mala v rodine predurčený. Fyzioterapeutka ViOnu začínala v šiestej lige

Bábiky nekočíkovala, ale obväzovala. Proti Slovanu kolega kričal, aby utekala z ihriska

Výber pre vás