Sagan má na svojom tele vytetované v angličtine heslo: ´Prečo tak vážne?!´ a snaží sa podľa neho riadiť nielen v súkromí, ale aj počas pretekania. Či sa dá ešte spojiť so športom je ťažké povedať, lebo cyklistika sa mení. „Neviem, či sa dá hovoriť o tom, že je profesionálnejšia alebo serióznejšia. Noví chlapci sú veľmi koncentrovaní... Ideme naplno od januára do októbra a neexistujú ani žiadne prípravné preteky. Pamätám si, že keď sme prišli do Argentíny na Tour de San Luis, tak sme si po večeroch vyrazili von, ale teraz už nikto nejde. Ak ste mali dobrú sezónu a nominovali vás na Vueltu, išli ste sa zabaviť so spolujazdcami alebo so súpermi. Dnes sa to už nedeje,“ posťažoval sa Sagan pre Bici.pro.
Trojnásobný majster sveta pribúdajúcim vekom pripustil, že ho viac baví trénovať, ako pretekať. „Stále sa však púšťam so šprintu a riskujem a stále sa spustím v zjazde a riskujem,“ priznal Tourminátor. Kým však na bicykli vyzerá, že stratil všetok pud sebazáchovy, tak v súkromí to už je iná káva. „Aj keď motorky sú stále moja vášeň, tak ako sa mi narodil syn, tak som sa jej nedotkol. Šesť rokov. Radšej trávim čas s ním. Je ešte malý na motorku. Radšej si požičiame karavan prespávame v lese. Priority sa menia,“ opísal rodák zo Žiliny.
Zdá sa, že Sagan po dvoch rokoch mal konečne plnohodnotnú zimnú prípravu a verí, že ho už covid nezasiahne: „Dva roky som chodil na preteky od nuly. Na bicykli som trpel. Trpel som pre niečo, čo som nepoznal a na čo mi nedali vysvetlenie ani lekári, lebo to taktiež nevedeli,“ zakončil pretekár Total Energiers.
