V rozhovore s Martinom Svrčekom sa dočítate:

Prečo by sa nedostal do tímu z World Tour, keby zostal na Slovensku
V čom sa líšia cyklistické podmienky a systém pre juniorov na Slovensku a v Taliansku
Ako si zvykol na život v Taliansku
Či ho priateľka-cyklistka často kritizuje
Aké má jeden z najväčších talentov Slovenska ciele

Ako vyzerala chronológia prestupu do Quick-Stepu? Kde si vás prvýkrát všimli?

Všetko sa začalo na juniorskej klasike Strade-Bianche, ktorú som vyhral. Tam si ma všimli, následne sa spojili s mojím manažérom a zavolali ma na testy. Po majstrovstvách Slovenska som odletel do Belgicka do Leuvenu, kde som absolvoval testy a do dvoch týždňov sa mi z Quick-Stepu ozvali, že o mňa majú záujem a následne asi po týždni mi poslali zmluvu. V auguste už bolo všetko podpísané a vybavené. Povedal som o tom rodine, priateľke a najlepším kamarátom.

Mali ste aj ponuky z iných tímov? Čo zavážilo v prospech Quick-Stepu?

Mal som aj ponuky z talianskych tímov aj z nejakých ďalších World Tour tímov. Deceuninck je predsa len najlepší tím na svete, takže moje rozhodnutie bolo jasné.

V poslednej sezóne ste jazdili v talianskom tíme. Do akej miery vám odchod zo Slovenska pomohol k prestupu do Quick-Stepu?

Keby som neodišiel do Talianska, do tímu z kategórie World Tour by som sa nedostal. Určite mi to veľmi pomohlo, aj z hľadiska pretekov. V Taliansku som mal totiž každý týždeň hneď niekoľko pretekov.

V čom sa líšia cyklistické podmienky na Slovensku a v Taliansku?

V Taliansku v prvom rade bývajú normálne preteky, nebývajú tam kritériá ako na Slovensku, ktoré majú približne tridsať kilometrov, u nás je k tomu pretekov výrazne menej. Preteky sa jazdia tímovo, teda všetci pracujú pre tím, v kuse sa ide, žiadne zastavovanie. Preteky sú náročnejšie, v Taliansku sme nejazdili preteky kratšie ako sto kilometrov.

Hoci ste prestúpili do belgického tímu, prezradili ste, že zostanete žiť v Taliansku. Ako ste si zvykli na život v tejto krajine?

Je to tam super, no nie nadarmo sa hovorí: ty si taký Talian. Čím dlhšie som tam, tým viac to začínam chápať. Jedlo aj prostredie na trénovanie sú tam super, z tohto pohľadu sa mi to v Taliansku veľmi páči.

Takže ste už pochytili aj typickú výraznú gestikuláciu Talianov?

Presne, spozoroval som, že sa to už na mňa lepí. (smiech)

V akom jazyku komunikujete v Taliansku?

So športovým riaditeľom sa rozprávam takou talianskou angličtinou, musím sa však zdokonaliť v taliančine.

Ako ste zvládali odchod do Talianska, najmä v prvých týždňoch?

Nemal som s tým väčší problém. Býval som so Srbom, ktorý vedel aj po anglicky, bol to môj kamarát a sprievodca v jednom, naučil ma všetko potrebné a uľahčil mi život v novej krajine.

Ako na správu o prestupe do Quick-Stepu reagovala vaša rodina či priateľka? Konzultovali ste s nimi svoj krok pred prestupom?

Všetci boli veľmi šťastní, rozhodnutie však, samozrejme, viac-menej nechali na mne. Každý mi povedal svoj názor, potom však dodali, nech sa ja sám rozhodnem, ako to cítim.

Martin Svrček s priateľkou.
Martin Svrček s priateľkou.
Zdroj: archív M.S.

Aj vaša priateľka je cyklistka. Zvyknete spolu trénovať?

Áno, často trénujeme spolu, boli sme spolu aj na sústredení.

Preberáte spolu preteky? Kritizuje vás, pochváli, poradí vám?

Viac-menej ma len kritizuje. (smiech)

Máte pred pretekmi nejaké rituály, ktoré dodržiavate?

Dodržiavam hlavne to, aby som sa na raňajky a na večeru poriadne najedol, to je asi môj jediný rituál.

Zrejme každý športovec si dáva nejaké ciele v kariére. Aké sú tie vaše?

Prvý cieľ som si už splnil, ktorým bolo dostať sa do tímu World Tour. Mojimi ďalšími cieľmi sú štartovať na Tour de France, zlepšiť sa a byť v budúcnosti v top desiatke v časovke jednotlivcov na svete.