Príbeh nezlomného talentu: Nemal na autobus, dostal životnú šancu a odborníkov posadil na zadok

Tagy
+ atletika
Tipujte s Fortunou

NITRA - Nemal ľahké detstvo, aby mohol trénovať, musel zháňať peniaze na autobus. Príbeh talentovaného chodca Daniela Kováča vás chytí za srdce a inšpiruje všetkých športovcov. Najmä tých, ktorí nemajú ľahké podmienky, rovnako ako Dano. Atlét zo Šale ukazuje, že kde je vôľa, tam sa určite nájde cesta. Pôjde v šľapajách olympijského víťaza Mateja Tótha?

Zohnal peniaze, aby mohol trénovať

Daniel to v živote nemal vôbec ľahké. Keď mal tri roky, zomrel mu otec, navyše, pochádza z rodiny s 13 deťmi. V deviatich rokoch strávil časť života v detskom domove. „Mamina to nemala jednoduché, musela sa o nás všetkých starať. Bolo toho na ňu veľa, čomu sa nečudujem. Boli sme chvíľu v detskom domove, aj to však patrí k môjmu životu. Keď prídem domov, je nás tam vyše desať. Ticho nehrozí, ale aspoň je sranda,“ rozpráva pre Šport24.sk Daniel, ktorý sa chôdzi začal venovať pred tromi rokmi na kamarátovo odporúčanie. Samozrejme, býval medzi poslednými, no neodradilo ho to.

Príbeh slovenského hokejového diamantu: Slovanu dal košom, vo Švédsku vytvoril rekord

Zlom nastal začiatkom prebiehajúceho školského roka, teda v septembri 2016, keď ho začal trénovať bývalý tréner olympijského šampióna Mateja Tótha Peter Mečiar. Prvýkrát sa stretli v máji na pretekoch v Košiciach, spolupráca sa rodila veľmi pomaly. „Bol slabučký, odrádzali ma aj referencie o ňom, že nie je poslušný v klube v Šali. Priznám sa, že som do toho nechcel ísť. Daniel mi po stretnutí v Košiciach začal písať a volávať, bol neústupčivý,“ rozpráva tréner Mečiar. Danielovi teda navrhol, nech príde a skúsi to.

Mečiar Dana stále bral s rezervou, jeho príchod zo Šale do Nitry mu vyhovoval, mal v skupine málo chodcov. „Stále mi preháňalo v hlave, že Dano nevydrží, prestane ho to baviť. Chodil však poctivo na každý tréning, dodržal všetky veci, ktoré sme si stanovili. Nebolo to pre neho jednoduché, situácia u Dana v rodine nie je najľahšia, nie vždy mal na autobus zo Šale do Nitry a naspäť. Napriek tomu si peniaze zohnal a prišiel na tréning,“ hovorí Mečiar.

Po troch týždňoch v talentovanom atlétovi zbadal perspektívu a začal ho povzbudzovať. V júni ho motivoval, že má šancu získať medailu na majstrovstvách Slovenska, z ktorých prví dvaja postupovali na medzištátne stretnutie (súťaž zložená z piatich krajín, pozn. red.). „Motivoval som ho aj humorne slovami: Dano, ty môžeš byť prvý Róm, čo oblečie reprezentačný dres. Odvetil: Tréner, až mi chlpy stoja, keď to hovoríte,“ spomína tréner.

Pomáha mu, ako sa dá

Dano tvrdo trénoval, čo mu vynieslo sladké ovocie. Na majstrovstvách Slovenska získal striebro, na medzištátnom stretnutí skončil piaty a zlepšil si osobný rekord. To všetko len po niekoľkých mesiacoch poriadneho tréningu. Prišiel spomínaný september, keď si Mečiar povedal, že chce mať Kováča v Nitre. Vybaviť a nájsť školu a internát nebolo jednoduché.

Bola tučná, otec ju sexuálne zneužíval. Nezlomila sa a dnes je z nej majsterka sveta

"Daniel mal v Šali problémy v škole, preradili ho na špeciálnu školu a takú som musel vybaviť aj v Nitre. On je však príkladom, že sa ľudia môžu zmeniť. V novej škole visia na nástenke jeho fotky s článkami o športových úspechoch, čo je určite motivácia aj pre ostatných žiakov. Riaditeľ školy pán Rus spolu s triednou učitelkou pani Brezinovou ho dokonca chodia povzbudzovať aj na preteky. A to sa len tak nevidí. Dano je aj v tomto príkladom zmeny k lepšiemu,“ vysvetľuje Mečiar.

Napokon sa všetko podarilo. „Vďačím trénerovi prakticky za všetko. Dal mi šancu, vybavil mi školu a internát v Nitre. Pomáha mi vo všetkých veciach. Ani sa nedá všetko vymenovať, som mu vďačný a pokúšam sa mu to splatiť mojou pracovitosťou v tréningoch a prístupom,“ tvrdí Dano.

„Keby som videl, že sa nesnaží, tak by odo mňa nedostal nič. Keď som však videl, že jeho chuť a snaha sú obrovské a že zakaždým dodržal všetko, na čom sme sa dohodli, snažil som sa mu pomôcť, aj som oslovil ľudí, ktorým Danov príbeh nebol ľahostajný. Vyznávam myšlienku, že treba sociálne cítiť, a keď človek vidí, že ten chlapec za niečo stojí a nemá ľahké podmienky, pomôže mu,“ vysvetľuje Mečiar.

Historické zlepšenie

Po prestupe do Nitry sa zmenilo Danove správanie, od septembra nevyrobil v škole ani jeden problém, na tréningoch ide príkladom. Už na začiatku dostal od Mečiara varovanie. „Hneď som mu povedal, že dostáva jednu veľkú životnú šancu, ale keď urobí nejaký „prúser“, tak ho okamžite posielam späť do Šale a jeho sen sa skončí. Dano si teraz váži každú jednu minútu, ktorú je v Nitre,“ rozpráva Mečiar. V škole Danovi vychádzajú v ústrety, dovolia mu trénovať počas školy a chodiť na sústredenia.

Bývalý tréner olympijského šampióna bez okolkov priznáva, že takýto talent od čias Mateja Tótha nemal. Za dva mesiace tréningov v Nitre sa Dano zlepšil o dve a pol minúty. Atletickí odborníci si pri týchto číslach mysleli, že šiel o kolo menej ako ostatní. Po ôsmich mesiacoch dokázal splniť limit na majstrovstvá sveta, to sa v histórii nepodarilo nikomu. „Lovil som v rôznych archívoch, bavil som sa s rôznymi trénermi, toto nezažili,“ rozpráva možno až neveriacky Mečiar.

Príbeh slovenského hokejového diamantu: Slovanu dal košom, vo Švédsku vytvoril rekord

Dano teda ide „ako píla“, ako však rozpráva, len počúva, čo mu hovorí tréner. „Každý tréning sa snažím urobiť presne tak, ako mi naplánuje, snažím sa ho počúvať do bodky. Pre mňa je každý ťažký tréning svojím spôsobom zážitok, že som ho zvládol a tréner mi stále hovorí, že sme zase urobili krok k našim snom a cieľom. Zlepšenia prišli po tvrdej príprave, keď sme celé leto makali v tom veľkom teple. Týždenne som odchodil takmer 80 kilometrov, ale stálo to za to.“

Talent na prácu

Porovnaniu s Matejom Tóthom sa Daniel nevyhne, obaja majú veľa spoločných znakov, medzi nimi v Danovom veku aj jednu nevýhodu. Maťo mal kedysi, ako spomína Mečiar, vypuklé bruško, Dano je zase zatiaľ oproti ostatným chodcom nízky, o to viac energie musí vynaložiť. Prevládajú však zbrane a pozitíva.

„Maťo Tóth mal jednu obrovskú devízu a takú má aj Dano: dokáže súvisle trénovať. To znamená, že sa mu vyhýbajú zranenia a choroby, nemá teda žiadne výpadky. Jediný takýto atlét, ktorého som mal za 24 rokov, bol naozaj len Maťo. Za sedem rokov, počas ktorých som ho trénoval, vynechal len desať tréningov. Takýmto spôsobom ide aj Dano, preto sa mohol tak rýchlo a výrazne zlepšiť. Absolvoval aj sústredenia vo vysokohorskom prostredí, čo je pre vytrvalcov výrazná pomoc,“ vysvetľuje Mečiar.

Tréner priznal, že ani Tóth nebol kedysi výnimočný talent, mal od neho lepších a nadanejších chodcov. Ani on, ani Dano teda nie sú ideálne somatotypy pre túto disciplínu. Ich talent spočíva v niečom inom. „Vôľou a systematickou prípravou dokázali rozvinúť svoj talent. Dano znáša tvrdú prípravu rovnako dobre, ako ju znáša Maťo Tóth. Obaja teda majú talent na cieľavedomosť, prácu, tréning, životosprávu."

Aj Tóth je len človek

Tóth je pre Dana veľkým vzorom, Mečiar si zlatým slovenským chlapcom často pomáha pri motivácii. „O Maťovi Tothovi mi hovorí takmer každý tréning. Stále mi opakuje, že aj on mal niekedy 16 rokov, že aj on trénoval to, čo ja a zvládol to. To ma motivuje ešte viac. V Nitre máme v brezovom hájiku tabuľu s Maťovou fotkou, a keď okolo nej ideme, tréner vždy povie: pozeraj, Maťo ťa povzbudzuje a verí ti. Aj Maťo Toth je len obyčajný človek. Tak ako ja,“ priznáva Dano zdravo sebavedomo.

Na Tótha v jeho veku síce mierne stráca, Matej mal v Danových rokoch o 40 sekúnd lepší výkon. Potreboval však na to tri roky tréningu, zatiaľ čo Dano to zvládol za osem mesiacov. Pre talentovaného chodca to je životná šanca, v budúcnosti sa športom môže živiť, a to sa nepodarí len tak hocikomu. „S Danom treba stále hovoriť a stále ho motivovať. Tak, ako som mu v októbri hovoril, že má šancu dostať sa na majstrovstvá sveta do Kene, hoci to znelo ako utópia. Treba mať sny, my sme ho vtedy začali snívať a podarilo sa to. Bola to veľká motivácia, hoci som ho upokojoval, že aj keď sa Keňa nepodarí, nevadí, nejde len o to, ide o budúcnosť ako takú. Že sa mu zmenil život, že sa má lepšie, má perfektnú izbu, stravu, chodí na sústredenia. Hovorím mu teda, nech myslí do budúcnosti, že sa chôdzou môže živiť. Na druhej strane ho nemôžem prechvaľovať a musím ho držať na uzde,“ vysvetľuje Mečiar.

Dano teda chytil šancu za pačesy a je len na ňom, či ju bude držať alebo ju pustí. „Výkonnosť Maťa a Dana v 16 rokoch je približne rovnaká. Keď Danovi vydrží v poriadku hlava a bude do chôdze takto zažratý, má nastavený správny smer,“ dodáva Mečiar. Pomohol aj samotný Matej Tóth, ktorý Danielovi podaroval dvoje tenisky na chôdzu, športové oblečenie, v apríli mu vybavil sústredenie v najvyššie položenom stredisku v Tatrách, kde budú obaja atléti bývať vedľa seba na izbách. Dano sa tak bude môcť učiť priamo od olympijského víťaza.

„Samozrejme, že je mojím snom napodobniť Maťa. A tréner hovorí tiež presne toto, že Dano, to je tvoja životná šanca, pokús sa ju využiť. Ja to mám stále na pamati a robím dennodenne pre to všetko. Ked som ešte netrénoval a robil som chôdzu len tak rekreačne, bral som to ako hobby. Po prestupe do Nitry som mal otlaky aj úpal z tepla, keď som neposlúchol trénera, aby som si dal na 10-kilometrový tréning v 30-stupňovom teple šiltovku. Skončiť som však nechcel ani raz. Teraz môžem povedať, že chôdza je môj život a nevymenil by som ju za nič,“ dodáva nádejný atlét.

Autor: Peter Odráška, foto apm